Satira je útočný a bezohľadný výsmech spoločnosti a ľudského života. Úrodnú pôdu nachádza v úpadkových dobách a generačných bojoch a pri výmene politických špičiek. Ak však nazrieme do našej minulosti, nemáme sa veľmi čím chváliť.
Existoval na Slovenku veľmi smutný a nepochopený muž menom Jonáš Záborský, najskôr evanjelický, potom katolícky kňaz (3.2.1812 Záborie - 23.1.1876 Župčany) a z dnešného pohľadu sa javí ako tragikomický jeho spor so Štúrovcami (bol to Štúrov spolužiak), kvôli spisovnej slovenčine. Už výlučne tragický je Záborského pocit opustenosti a akejsi odstrčenosti spomedzi vtedajších literátov - revolucionárov.
"Nemá zásluhy ten, kto nemá šťastia. Z tých istých žriedel vážená história vypadne celkom ináče, keď ich upotrebia ľudia rozličných zásad a náklonností..." Silný pocit krivdy ho prenasledoval až do smrti. Také sú osudy slovenských géniov.
Záborský bol prozaik, básnik, dramatik, historik a novinár a, samozrejme, teológ.
V roku1994 nakrútil režisér Martin Kákoš TV film Národný hriešnik, v ktorom titulnú postavu Zábortského stvárnil Marián Gaišberg. Vďaka Bohu a vtedajšej STV aj za to.
V tých časoch nastala na Slovensku zlatá éra politickej satiry, veď do deväťdesiatych rokov sa o satire príliš hovoriť nedá, skôr o viac či menej vydarenom humore (ani L+S nepovažovali svoju tvorbu za politickú satiru, za takú ju, po predstavení v pražskom Semafore označil pán Werich, ale, prirodzene, už skôr).
Čas aj televíznej politickej satiry nastal v časoch, keď sa už mohlo poukazovať na chyby politikov. "Odrazu sa mohla robiť politická satira"- spomína Rasťo Piško. "To bola absolútna novinka. Iste, aj predtým sa hovorili vtipy na Brežneva, ale len v krčme."
Mnohé, vydarené aj menej vydarené televízne satirické tituly mali veľký divácky ohlas. Na večery Milana Markoviča, stratené v nenávratne, môžeme už len s nostalgiou spomínať. Skrúcaný a Noga prišli s Apropo TV, Vox populi, Telecvoking a neostáva, len sa pýtať: Chýbajú RTVS podnety a inšpirácia? Lebo programy súkromných TV možno len akceptovať. Alebo vypínať.
Kam si sa stratila, politická satira? Lebo záblesky smiešnosti v súvislosti s pánmi Chromíkom či Liptákom možno považovať len za čaro nechceného.
Kde sa deje chyba?
