Tak ktorý bol najlepší? Ten spred vyše 40 rokov alebo ten náš dnešný? S čerstvými kolaborantmi s neochvejnou istotou o vlastnej beztrestnosti v každej budúcnosti.
Ešte si potrebujú nahonobiť všetko naj, čo susedia nemajú. Možno súkromné lietajúce stroje, a pre istotu aj pevné miesto na výslní s plnými vreckami peňazí. Ani praktiky podľa vzoru moja žena, tvoja žena, naša žena podľa známeho Suchého textu "Není li tu ta, kterou mám tak rád, pak mám rád tu, která je tu" hoci ju dávnejší ideológovia zakazovali im nie sú cudzie.
Sex je zábavka blízka všetkým osobám, vzácnym pánom, vyučeným súdruhom aj prostému ľudu. Ako v politike?
Jasné. Už v tom dávno znormalizovanom roku sa chlapi na súdružskou láskou kypiacom bále (po vyčerpávajúcich zasadaniach najústrednejšieho výboru) nehanbili zaujúkať si.
Na VOSR a Deň žien povolili hulákať aj robotníkom, bývalým roľníkom a povolenej inteligencii.
Ženám dovolili odísť aj s froté uterákom.
A voliči boli vďační. Čo si už na otrokovi zoberieš? Nevideli radšej ani toho prefíkaného chlapca, čo kšeftoval pred tuzexom s papierikmi menom bony. Nikto nikomu nezávidel, veď každý študent chcel lepšie rifle ako sused.
Na počesť jedinečného kazateľa novembrovo-októbrovej, čo z tribúny hlásal, že od jeho čias čias bude musi vedieť riadiť štát každá kuchárka, nevideli marijánku popri kôlni, chatke či dedinskom domčeku.
Keď začnú v tangáčoch tancovať oslavný kazačok, vydá oná šéfkuchárka príkaz: zelený exkrement odosielať do každej ešte nepo..anej galaxie. A hnojiť.
Taký koniec sveta neprorokoval ani Nostradamus.
