Na jednom z chodníčkov vráža do niekoľkých skupiniek pozostalých starší pán. Obnosená tmavá ele-gancia, aká patrí tomuto dňu, kontrastuje s rýchlou chôdzou, až behom, a môže signalizovať všeličo. Ospravedlňuje sa. Plná náruč kvetov a igelitka s kahancami bránia vo výhľade. Nikto ho neokríkne, trochu ľudskosti aspoň pri miestach posledného odpočinku bývalých milovaných aj nemilovaných. Náznaky súcitu. Veľmi stará dáma nechápe a pritiahne si ešte bližšie k telu čiernu kabelku. Mladá žena ponúka fľašu s minerálkou. Dievčinka chce pánovi pomôcť, pošepne čosi mladej žene a mužovi naznačí, že ho môže od- bremeniť od kvetov a igelitky. Zrejme ho chce nasledovať k miestu posledného odpočinku toho, koho miloval a chce si ho čo najskôr uctiť a vyžalovať sa mu. Pána to akiste zaskočí, lebo pritlačí kyticu k čiernemu kabátu a prestrašene cúvne.
-Pomôžem vám, - šepne dievča. -Nemusíte sa báť.
-Prepáčte, slečna, ja sa vás nebojím, ale kde teraz býva moja Olinka?
