Písmo:
A-
|
A+
Niežeby sme doma nikdy nejedli šunku, matka vždy na Bielu sobotu po Vzkriesení rozkrájala varené údené stehno od známych z dediny. Nebolo zlé. Chýbala mu však príťažlivá jemnosť "pražskej" od "Majnlov. Tá lahoda sa priam rozpúšťala na jazyku.
Praha! Naisto ju spoznám, otecko mi to sľúbil. Tak, ako mi sľúbil, že ma bude brávať na futbal a chodili sme každú nedeľu. Povedal, že ma naučí rozoznávať huby a vodieval ma zrána do blízkych lesov. Takže, keď sľúbil Prahu, Praha bude!
Uvidím stovky veží, Chrám svätého Víta a Zlatú uličku a most kráľa Karla a...a...a...
Všetkému som uverila.
Sľub splnil. Videla som Prahu na vlastné oči.
Keď súdna moc povolila, chodievala som "nepriateľa ľudu" s matkou navštevovať na Pankrác.
