hoci taký "otec" vlasti povyvádzal toho proti protokolu až príliš. Babkám demokratkám pravidelne v pôvodnom znení rozprával podpásové vtipy, jednej poradkyni sprostredkoval koncert v Redute, inej, tej v čiernom závoji zariadil audienciu u pápeža, s priateľmi Lexom a Svěchotom sa zbavili nevhodného svedka únosu prezidentovho syna, Jano, čo sa chcel na tankoch hrabať na Budapešť či Rafael Rafaj v Štefánikovej uniforme a celá plejáda reprezentantov Smeru plus výložkový kapitán so všetkými trápnymi záťahmi a klamstvami s istou Kočnerovou sprostredkovateľkou lásky a vrážd, a love story Roba z Topoľčian s Troškovou a spol., no skrátka, bolo tu tých politikov, čo vlastne ani poriadnymi politikmi nikdy neboli, nerátane.
Staromil by povedal "chýbala im detská izba", ale tí, o ktorých píšeme, neboli na také "hlúposti" ako je slušné správanie nikdy nastavení, a tak sa vlaňajšie voľby mali stať stenou medzi primitivizmom a konečne vysnenou krajinou s pravidlami, ktoré sa dodržiavajú, v ktorej sa nezabíja a nekradne a v ktorej bude človek človeku človekom.
Prišiel trest a neboli to len čínske netopiere, ktoré obrátili svet hore nohami.
Občas musí zrejme každý z nás padnúť na hubu, aby sa spamätal. V celom svete radšej necháme panovať ľudské nedochôdčatá, nuž prečo nie v našej malej krajinke? Nechceme tušiť, že život by mohol byť príjemný na planéte, na ktorej by sme sa mali aspoň tváriť, že sme pokorní pred vesmírom, o ktorom stále toho veľa nevieme a ktorý nám dal do prenájmu nádhernú planétu.
Pandémia.
A Igor Matovič. Teraz nie, je to ešte veľmi čerstvé a sú toho plné noviny a ostatné masové médiá.
Aha, to slušné správanie.
Včera prijala pani prezidentka okrem Petry Vlhovej, aj pána, ktorý má byť našim premiérom. Eduarda Hegera.
Ponúkala mu kreslo.
A pán Heger čakal, pokým si nesadne pani prezidentka.
Nevídané, neslýchané.
Teda u nás.
