FIČÍ vietor fičí, už sme všetci v ZČSSP...Čo je to?"
Zatiaľ je to tajomstvo. Sami uvidíte.
Uvideli.
Tentoraz som z pivnice vytiahla zarámované "zvolanie" z čias, keď vraj ľudia chceli byť ľuďmi:
"Sme odborári.
Zdravíme Práci česť.
Oslovujeme sa
súdruh - súdružka".
Nechala som si zo známej kultúrnej inštitúcie.
Štvornásobný programátor na nás kričí:Nijaký proletár! Dámy a páni!
Prezident bozkáva moje rovesníčky cestou k deväťdesiatke a naprázdno volá: ZMIERENIE!
A tvári sa, že verí, že mu veríme.
Láska je láska.
K moci.
.