Kríž je oddelený plotom, do ktorého okrem pani Remiášovej z času na čas zasunie kyticu nejaký priateľ.
Tí, ktorí na bývalého policajta nikdy nezabudli, si teraz, pred dvadsiatym výročím jeho vraždy, znovu kladú otázku: Kto za to môže? A kto môže za únos mladého Kováča a kto za zmarenie potrestania vinníkov?
Je síce paradoxné, že posledný impulz vyšetrovať starý prípad dal mnohonásobný vrah Černák, ale nech boli jeho pravé dôvody vyvravieť sa zo všetkých hriechov mafiánskej mladosti akékoľvek, patrilo by sa aj oficiálne prestať hrať spolitizované hry a prípad konečne uzavrieť (ako zvykli vravieť niektorí politici Padni, komu padni!) Ak už nie pre nič iné, tak v rámci psychickej hygieny Slovákov (väčšina ktorých tak nadšene, a bez rozmyslu, adoruje svojich snových ´hrdinov´).
Vláda jednej strany je za nami a rysuje sa možnosť naliať si čisté víno. Nielen za únos prezidentovho syna, Remiášovu vraždu a amnestie súdruha zastupujúceho prezidenta.
Ale nalejme ho aj sebe.
Pretože vlády, zodpovedné za takmer štvrťstoročie našich životov, sme si zvolili sami.
