Sme obyčajní ľudia, čo chorobne často myslia a ktorým za tento boží trest, za to hriešne myslenie, letí tlak hore a vzápätí dole, potom naskočia arytmia s tachykardiou, a keby len! Často nechápu, čo sa s nimi deje, a to už na nich lezie bipolárna porucha. Každodenné tv videnie Igorovho pretŕčania sa pred novinármi, aj s jeho blahorodím sociálnym ministrom, čo sa tiež tak rád stavia pred kamery. Mohol by nosiť aspoň kytice k narodeninám, lebo z nízkych dôchodkov sa k Igorovmu snu o sľuboch a najlepšom štáte, na aký takmer prisahal, nedokážeme priblížiť. A Západ by sa tešil, lebo Západ je zlý a zákerný, to si vraj myslíme najmä my, "bohatí" slovenskí dôchodcovia.
Lenže my nie sme takí sprostí, ako asi vyzeráme, videli sme vás rásť a videli sme ochkať babky demokratky s prvým klamárom, únoscom a zlodejom z Elektry. Podaktorí si pamätajú aj ponajprv prijímajúceho Topoľčanca, čo sa tak hrozne pechorí ťahať ruské motúzy bez medu popod nos Pellemu, utečencovi zo Smeru, kde si pekne zarobil, a potom mu zdrhol. Ten by mal aj prakticky ubližovať nielen nám starým, a ten z Topoľčian by len vrieskal kde sa dá. Aj z auta.
Aha, Igor.
To sú tiež aj jeho fantazmagórie plus tajný "sen" - všetkým dôchodcom pridať na chrúmanie božskej reďkovky miesto . Dolámu si protézy a nebudú môcť frflať, ale začnú ho, konečne, mlčky uctievať, lebo zubári sú drahší ako prostitútky. To tvrdí najplodnejší slobodný otec heterák (hoci ani to nemusí byť pravda), skrátka budúci majiteľ šmýkajúceho sa Slovenska, ako písal akejsi pätnástke, keď bol obyčajným predsedom strany s provokujúcim rodinným názvom.
A Igor?
Pozná pravdu. Bez zubov sa smeje každý druhý slovenský občan/občianka a Maďar/ka či Róm/ka.
V podstate je mu skutočná pravda tiež ukradnutá.
Skrátka, ako mi pred štvrťstoročím napísal v nepredajnej knižočke Prasačinky priateľ Tomáš: "Ľudí spoznáme, až keď dáme každému rovnakú príležitosť byť sviňou".
