Zobďaleč kaplnky stál Alexander Dubček, neďaleko od neho Martin Huba a veľa známych osobností, plus "kopec" neznámych, zrejme "tajných" tvárí. Bol to jeden z dní, na aké sa ani po tridsiatich rokoch nezabúda. Odišiel bývalý zapálený komunista, po roku 1968 ďalší z nepriateľov národa, čo v onom roku burcoval najmä mladých ľudí rovno na Námestí SNP. Mal na to plné právo. V tom Povstaní bol jeho presvedčeným účastníkom.
"Bol to deň, na aký nezabudnem", vyriekol v iných súvislostiach predseda nášho parlamentu, adorujúci prvého muža onej krajiny, kde zajtra neznamená nič. Poklonil sa mu ako Ivanuška Nastenke v Mrázikovi, až ste sa zľakli, že sa zlomí v páse. "Poďakoval som sa mu v mene Slovenskej republiky za oslobodenie a zaželal všetko dobré" (rok 68 nespomenul). "Poďakoval som sa mu aj za to, čo všetko robí pre dialóg na vyriešenie akýchkoľvek problémov". Super, pán predseda. Akýchkoľvek.
Keď sa Anton Srholec lúčil s Dominikom Tatarkom, mal súčasný predseda parlamentu necelých 15 rokov, predseda vlády 14, expremiér 25, parlamentný "strelec" z Aurory10, a pravdepodobne ich Dominik Tatarka nechal chladnými aj ako spisovateľ a publicista, aj ako bývalý vášnivý povstalec, a tobôž ako neskorší disident, čo sa živil aj ako smetiar.
Dnes by bol mal narodeniny charizmatický mladý muž, na ktorého sa vážne nedá zabudnúť. Dobre vedia, o koho ide, aj hore spomenutí nemenovaní. Jeden z nich ponúkal po jeho poprave za správu o vrahovi milión eur. Nevkusne, ako to už len on vie.
Mladý muž by mal dnes 29. Janko Kuciak.
A, paradoxne, dnes prežíva narodeniny aj ten, o ktorom sa hovorí, že si objednal jeho vraždu.
Zatiaľ to len visí vo vzduchu.
Je zaťažko aj napísať jeho meno, podobne ako sa nepíše meno zamilovaného do Aurory.
