A zrejme mu to odobrí aj nezodpovedný minister práce, rodiny a sociálnych vecí.Veď keď nás pošlú oddýchnuť si od všetkých slovenských vlád, v našom mentálne a intelektuálne spoločenstve starcov sa zhodneme venovať naše dôchodky práve SME rodina a predsedovým cestám okolo sveta už možno so sedemnástou matkou.Všetkým heterosexuálne a špeciálne kvôli predsedovi aj mladému gynekologicky dobre vybavenému parlamentu tiež.
Rozhodli sme sa bojovať za ešte príčetné ročníky 1930 - 1940, tituly sa nevylučujú kvôli znalosti slova eutanázia. Nemáme záujem byť roztrúsení na veľmi staré kolená pod oknami panelákov, medzi železničnými koľajami, ani ak si po týždni potomkovia a správcovia bytov spomenú pozbierať nás v garsónkach.
Nenechali sme sa totiž ochočiť nijakými víziami politikov.
Prepáčte, ale akých politikov? Tí, ktorí tu vládnu, sú až na mizivé výnimky, len hlásne trúby moci.
Nie, politici si ochočili vás, ktorým vravia trápne národ či ľud, ale o ľudí im vôbec nejde.
Hrešia akože v prospech, starých, a tvrdia, že sme najohrozenejší druh?
Vytvárajú falošné domnienky aj o nás, starcoch a klamú, že si nás vážia. Nepotrebujú ani zvyšky našich vedomostí, skúseností, spomienok a naše názory ich nezaujímajú ani natoľko, aby počas rozhovoru počúvali.
Rozprávajú o duchovne, ale radšej pôjdu kolenačky za pápežom, ako by blížnemu podali pohár vody.
A človeku, ktorý prežil holocaust, takzvané oslobodenie roku 1945 a 1968, komunistické gulagy a neschopné bašovanie vyvolených čiže normalizáciu, sa teraz dožíva najväčšieho sklamania a nechce sa mu žiť.
Ničí ho návrat fašistokomunistických veriacich, ktorí chcú zasa raz ovládnuť túto krásnu krajinu. Za akúkoľvek cenu.
Pani prezidentka, Vám ďakujeme.
Tí, čo sa derú k deväťdesiatke.
