Pani Diviaková a pán Medveď.
Naša skupinka ochrancov lesa ich dobre pozná. Rodina pani Diviakovej chodieva v noci so svojimi deťmi, neterami a synovcami po trase autobusov 32 a 33 po celej Majerníkovej ulici, niekedy prejdú až na ulicu Hany Meličkovej, prípadne prejdú cez koľaje k Lidlovi.
Jej oči sa pýtali, že či o.k.? Či chápeme?
Naše oči i celé hlavy prikývli.
Odrazu pani Diviaková vztýčila paIičku a na paličke kus tvrdého papiera, ako by sa chystala posadiť, miesto budúcej ministerky vnútra od pána Petra, oproti moderujúcej dáme v relácii Na hrane. Oznamovala, že jej predkovia žili presne na mieste pivnice, kde sa aj dnes zišla skupinka ochrancov lesa a že podá na nás trestné oznámenie.
Pán Medved začal premietať na stenu pivnice nám neznáme obrazy.
Stromy, a lúka plná rozkvitnutých bielych veterníc. Asi preto sa voláme Veternicová ulica. Bez kvetov.
Pán medveď vzápätí premietol na stenu skupinovú fotografiu akýchsi chlapov minulého tisícročia, ktorí premenili ich prirodzený domov, lesy, lúky, záhrady, altánky na novodobú dedinu s vysokými domami, asfaltovými cestami, koľajami a celkom dolu na čosi nevídané. Miesto dediny Karlova Ves s tradičnými zvykmi, kočmi, malými domcami a rečnými ľuďmi, domy, že im konca nedovidíš. Teda, oni ho nedovidia.
Namiesto prirodzeného prežívania každého stvorenia sme vytvorili umelý život bez lásky.
Zvieratá tu boli doma možno desaťtisíc rokov. My sme ich prepadli, lebo sme si povedali, že my sme tuná páni.
A teraz budeme donekonečna morfondírovať, či je na vine minister a ak sa uznesieme, že je, tak ho odvoláme.
Alebo ho neodvoláme.
Veď je to jedno.
