A začudovane, prekvapene a neveriacky Goldman dodáva, akoby sám pre seba "Nový premiér vzíde opäť s Ficovej strany?"
Mohlo by sa to stať? A v akom prípade? Vari iba v takom, že by Slováci naleteli súčasnému, jamkami zdobenému, od návštevy u pápeža Františka Petrom Pútnikom zvanému. No, ak by sa tak stalo, nebude mu veselo. Námestia budú plnšie ako kedykoľvek predtým od popravy Kuciakovcov.
Prečo by sme ho už nemali zniesť ani o sekundu dlhšie, ako bude nevyhnutné?
Pretože sú obaja, predseda a premiér, z jedného cesta.
Spomínate si na jeho prerieknutie" Keby som mal tú moc, urobím tu také harakiri..." pustil si fantáziu na "špacírku", hoci sám nevedel, čo tým chcel povedať. Že by mu to len tak po dankovsky, skrátka hlúpo a velikášsky uletelo? Harakiri (veľmi krutá japonská samovražda) samozrejme v jeho prípade neprichádza do úvahy, načo vysvetľovať, však? Smer ho veľmi slušne živí takmer 20 rokov. Ale aj tak "vďaka"! Nikdy mu totiž nedokážeme byť dostatočne vďační za oživenie slovenskej kultúry ním vyvolenou ministerkou (Voľby s nami a zlé preč!).
Ten, čo si bol "len tak ľudsky pohovoriť s pápežom" ako by František len čakal na jeho pripomienky a preto predĺžil čas audiencie o 20 minút. Potom sa pútnik, pôsobiac previnilo, horko ťažko prežehnal, a to už vypínali televízor aj ateisti.
Nezabúdajme na taktiku dvoch z jedného cesta.
Ani jednému nešlo o malé, ale, napriek ich zásahom, zdravé Slovensko.
