Za vlastné zlyhania, prehrané životné pokusy, neúspešné "gumovanie" hriechov minulosti, snaha o tíšenie utajovaných bolestí a nevydarených pokusov uspieť..
Možno už v génoch si tú ťažko priznávanú bolesť prinášame na svet. Patrí teda bolesť neodvratne k životu homo sapiens? Ako obrana za prehry a trápenia, za nedostatok lásky a porozumenia? Nenávisť, ako kruhy na vode, sa potom šíri v súkromnom živote, partnerských vzťahoch, v rodinnom prostredí, medzi známymi aj neznámymi, a vzápätí ako mor zachvacuje spoločenstvo, ktorého sme súčasťou. Preto nás často rozlaďujú celospoločenské spory, napätia a z našich pohľadov prehry, ale dokáže nás potešiť, ak sa úspešnému (reprezentantovi) darí.
Pokiaľ naše nadšenie a radosť niekto, obyčajne z momentálne vplyvných a rozhodujúcich osôb, nezneužije. Začneme si zvykať na podrazy, ubližovanie, neúnosné ponižovanie, dlhodobé zneužívanie výhodných príležitostí na úkor ostatných.,
Každý by chcel byť šťastný. Podľa ním určených predstáv o šťastí.
Ak má vysoko postavený inú predstavu o živote a dáme mu do rúk veľkú moc, vyvoláva nielen často dlhoročný celospoločenský konflikt, ale v konečnom dôsledku spoločenstvo ničí. A zničí.
Darmo bude obviňovať z klamstiev a hriechov iných. Darmo sa, po prípadnej tragédii, pokúsi obhajovať slovami "Bože, odpusť mi, lebo som nevedel, čo robím".
Mal to vedieť. Na to bol "vyvolený".
Len či sa ešte bude mať komu prihovoriť.
