Stratégia rabiátov, ktorí chcú aj v budúcnosti ovládať krajinu, spočíva v naivne hranej "veľkorysosti" ponechať ľuďom voľnosť v rozhodovaní a správaní, dokonca im "trpí" bonus možnosti necenzurovane vyjadrovať svoj názor. Napríklad na sociálnych sieťach. Takto s nami hrajú hru o "vytrvalej" demokracii. Že ide len o hru mačky s myšou si máme možnosť pravidelne a často konfrontovať so životom, ktorý žijeme. Napríklad pri voľbe generálneho riaditeľa RTVS, respektíve pri prejavovaní "zásadného" postoja k neodvolaniu ministra školstva a jeho umelom udržiavaní vo funkcii. Každý svojprávny jedinec ho dávno "číta" ako bábku, drôtikmi ktorej pohybuje jeho stranícky šéf. Pretože kapitánovým "zásadným" rozhodnutiam v súvislosti s čímkoľvek nemožno ani náhodou veriť, je len otázka času, kedy sa nielen slovenské školstvo, ale všetko,, čoho sa ministrov šéf dotkne, "odkáže" na zánik. Skôr či neskôr.Jeho voličom to vyhovuje?
Mentálne aj intelektuálne schopných osobností, ktoré neváhajú poukazovať.na čoraz hlbší morálny marazmus, je dosť. Aj opozícia si vďačne a opodstatnene "kopne", aj zakričí, že "králi sú nahí", a tým to, doteraz, "zhasína". Vraj sa s tým nedá viac robiť, keď sa okolo "najzodpovednejších" hmýri príliš veľa nepriestrelných oligarchov, ktorí si radi zanôtia, že Štěstí je krásná véc, ale "prachy" si za něj nekoupíš".
Koľkým zo zvolených opozičníkov by bolo načim nielen pripomenúť, že nestačí vedieť čítať a písať, hoci aj v týchto veciach akoby sa niektorí zabudli v nižších triedach základnej školy, ale pripomenúť im napríklad rozprávku O múdrej dievčine, čo mala prísť k vladárovi "ani nahá, ani oblečená", a zvládla to.
Že takú múdru dievčinu zatiaľ široko ďaleko nevidieť?
Že taká patrí tiež len k slovenskému snu o kompetentnej opozícii?
Že sa v súčasnom parlamente nijaká Umka nenachádza?
Čo keby sme lepšie počúvali a čítali Veroniku Remišovú?
