Keď je niekomu z nás nanič, vyberie sa práve tam a hoci neprehovorí slovo, cíti, že prišiel správne.
Nepoznáme svoje mená, priezviská, adresy a telefónne čísla, ale "keby dačo" môžeme nechať odkaz lístok, balíček u Veroniky. Veronika prevzala kaviarničku s patiom od bratov Andreja a Juraja.Vybrali sa inou cestou a už len občas prídu ako hostia. Fajn.
Kaviarničku máme za najlepšiu, možno aj preto, že na jej mieste, po vzniku Karlovej Vsi v 13. až 14. storočí stála vraj kaplnka, čo môže, a nemusí byť pravda. Nemáme si to u koho overiť, lebo dáma, ktorá vám za kávu a zákusok vyveštila, čo bolo treba, sa pred pár rokmi odsťahovala. Ale možné je takmer všetko. Aj v 13. storočí potrebovali ľudia potravu pre dušu. A najlepšie sa rozjíma po únavnej ceste do kopcov, na ktorých, okrem zelene, nič nie je. ktorýsi svetlom zasiahnutý Karovešťan si obľúbil dákeho svätého a asi tak vznikla kaplnka. Nevedno, dokedy stála na mieste našej kaviarničky, odvtedy uplynulo sedem storočí a nikto príbeh nezaznamenal. Možno by aj bol, keby bol vedel písať.
Teraz, keď ani s rúškom nesmieme vstúpiť do vyhriatej kaviarničky, lebo predseda vlády Igor M. si myslí, že je to tak správne, a my nežijeme v jeho hlave, máme dovolené sedieť v patiu, kam Veronika vysťahovala niekoľko stolíkov a kresielok, presne podľa pána Igora. Pridala k nim deky a podsedáky, lebo sme sa triasli od zimy. Bolo to pár dní pred Ficovou a Kotlebovou organizovanou púťou pre bezrúškových provokatérov, a nebolo nám do smiechu. Vtedy urobil istý hosť ČIN!
Pričaroval teplo.
Piecku.
Už vieme, že sa volá Rasťo. Ak Igor povolí otvoriť kaviarničku Le patio, stretnete ho.
