píše Hans Kung v Stručných dejinách katolíckej cirkvi (2001).
O tom, čo aj nielen katolíkov v 21.storočí najviac zaujíma, sú tzv. pohlavné hriechy, čo vraj za voľnomyšlienkára Karola Veľkého, ktorý sa im venoval až príliš, kvitli. Sexuálna neviazanosť mala "zelenú".
V stredovekej morálke sa začal boj sv.Augustína, a jeho negatívneho postoja k sexualite (pohlavnou manželskou rozkošou sa prenáša dedičný hriech). Mužské semeno, menštruácia a pôrod boli zásadnou prekážkou prijímania sviatosti a najmä u jednoduchých ľudí pretrvávajú doteraz.
O ženskom spoluautorstve na potomstve ešte stále trvá dlhé ticho.
V podstate dodnes dôsledky uvedených cirkevných nariadení pretrvávajú. Dnes si len málokto uvedomuje, že horeuvedené praktiky netvoria vrásky len na čele súčasného pápeža a zabezpečených kardinálov sveta, ale že aj v nedávnej minulosti pôsobili pápežom značné ťažkosti. (Počas vlády ešte aj dnes známeho Pia XII. nosili "Svätého otca" s kreslom na pleciach a s vysokou tiarou na hlave.
Starí ľudia si pamätajú, že v novoveku postupne upúšťal Rím (povolaní úradníci) od viacerých cirkevných zákonov. Mnohým veriacim to bolo ľahostajné, väčšina ako vždy všetko s pokorou prijala.
Niekedy je však všetko s vierou obyvateľov Zeme pochybné.
Keď sme všetci len tušili, že aj za naším chotárom žijú nám podobní ľudia, aj na Slovensku sa vďačne tradoval čarovný príbeh Vianoc.
Začal sa však aj boj za jeho legitimitu.
Hoci najväčší boj na Slovensku priniesol boj o tragické dva dni príbehu.
Čo bolo dôležitejšie? Smrť, ktorá sa stala najdôležitejšou vo viere po pánovi Luterovi alebo viera rímskych katolíkov vo víťazné Vzkriesenie, od štvrtého storočia. Vtedy cisár Konštantín aj oficiálne ustanovil katolícku cirkev za prvú medzi prvými, čo znamenalo, že sa stala štátnym náboženstvom.
Dá sa to povedať aj inak. Kým dovtedy boli terčom útokov prví kresťania, po Konštantínovi sa postoje zmenili. Kresťanstvo ovládlo myslenie sveta. Oficiálne sa stalo tzv.štátnym náboženstvom v čase, keď sa Konštantínovi podarilo "zjednotiť vo viere" podstatnú časť vtedajšieho sveta. Onedlho to už boli kresťania, hoci nie Jeruzalem, ale Rím sa stal centrom veriacich podľa Krista.
Paradoxne vyznieva skutočnosť, že Konštantína, stále veriaceho v boha Slnka, pokrstili až na smrteľnej posteli.
Problém pokračoval a pokračuje doposiaľ.
Problém by nebol len jeden z mnohých, keby sa náboženstvo "postavené" na zmŕtvychvstaní Krista nestalo kontroverzným v časoch, keď sa na Rím hľadelo ako na centrum sveta.
Dnes, keď sa rúcajú aj iné "nespochybniteľné" hodnoty histórie sveta,vzniká aj pre slovenských katolíkov rozpor, o ktorom mnohí tušia, že môže byť prelomový. Bol Ježiš osvietený človek alebo to bol Boh?
Asi všetci vedia, že bez masových médií by "vláda jednej správnej strany" vyhrávať nemohla. V dvadsiatom storočí to napovedá aj sovietsky príklad ničenia moderného sveta, trvajúci podnes.
Dnes, keď sa trápime najmä pre kontroverzné Slovensko, by sme si zrejme mali uvedomiť, že dráma, čo vznikne na uvedenom možnom štiepení horeuvedených tajomstiev môže byť najťažšia v novodobej histórii.
To sú tie podstatné veci najmä pre Európu, o ktorých sa viacerí pokúšajú hovoriť a písať, zdá sa, že ich ani nevnímame, lebo vidíme len náš dnešný okrajový a už trápny boj.
