Smer tu panoval roky a skončí, keď jeho vodca definitívne prestane byť funkčný. Ovce sa preriedili, začínajú sa vytrácať z košiara.
Vodca má už zasa na tvári grimasu nezvládnutej nenávisti, ako pri podávaní demisie prezidentovi Kiskovi. Tento raz je za jeho chrbtom nasledovník Pellegrini, čo mu zatiaľ uchvátil Banskú Bystricu.
Začiatok jeho konca sa kedysi začal Jánom Kuciakom. Vždy v histórii ľudstva asi musí prísť jeden statočný, aby položil svoj život za krajinu a nespokojných ľudí. Krv dvoch nevinných sa vyliala na námestia, na ktoré sa postavili tisíce živých. Skutočná obroda už vtedy mohla signalizovať zmenu. Zdržal ju Pellegrini. Ako nový premiér. Do času.
Blížili sa voľby.
Množstvo nedočkavo stepujúcich kamošov, zbrataných bez ladu a skladu, sa v čudáckom súzvuku bez hlavnej témy privalilo ako dobre naštartovaný tank nezaradených, sklamaných, ale najmä veriacich heslu "bude dobre".
V rámci neutíchajúcej túžby a snahe po vysokých číslach prijal šéf aj tých, ktorí svoju "lásku k blížnemu" už nemohli hlásať v europarlamente, nuž pristali aj na nižšie hodnotenú Bratislavu. Bola to asi obojstranná špekulácia.
Nový premiér v súvislosti s nečakanou pandémiou dokázal viac, ako viacerí čakali.
Krížom cez vládnu koalíciu však prichádza nový vírus. Vírus vzájomnej nenávisti. Priam nekresťanskej.
Vraj kto seje vietor, žne búrku.
A z Petra Pellegriniho sa vraj stáva slniečkar. Vraví Fico.
