Vlašič, Modrič, Perešič, Matovič a naši

Písmo: A- | A+

Na ten krásny  gól, ktorý dal včera Modrič škótskemu brankárovi sa nedá zabudnúť, hoci vtedy sa už mnohí tešili na zápas Hamšíkovcov so Španielmi. Niektorí sme mali celú stredu problémy so žalúdkom, lebo vieme svoje o svojich.

Potom sme už len mohli dúfať, že si náš brankár nedá vlastný gól a že sa už bude všetko ďalej rútiť rýchlosťou blesku, aby hanba prebolela čím skôr. Náš expremiér bude tiež isto vedieť, ako by to robil on, ktorý chápe, že kopať do okrúhleho predmetu sa treba dlho učiť. Je to niečo iné ako kopanie do ľudí, keď navyše netušíte, kedy si koho vyberie a aké slová, čo sa vlastne ani nepatria hovoriť, z neho kedy vyletia. Zhodou náhod som,pred futbalovou katastrofou čítala úvahu, či bude Matovič s Oľano zasa kandidovať v budúcich voľbách, nech už budú kedykoľvek. Bolo by múdre, keby nie, uľavilo by sa mnohým takmer rovnako, ako keď odpálkoval Fica. Je to paradox, ale svet je plný paradoxov. Taký Pelle, ako sa len búri proti znižovaniu dôchodkov ochotným eštebákom spred dávnych rokov, že však načo po toľkých rokoch?! Asi by si mali títo neúnavní akože sociálni demokrati uvedomiť, že by, spolu s ministrom financií a predsedom všetkého mali predovšetkým zrušiť svoje egá , naučiť sa kontrolovať svoje vyhlásenia a keď už, tak aj zniesť odpor mnohých ľudí. Ale to by bolo treba prestať so seba obdivom a seba láskou a obmedziť televízne vystúpenia na tému vlastných poloprávd a klamstiev.

Nemožno sa čudovať futbalistom, že sa správajú, ako tí, ktorí im vládnu, a robota, za ktorú berú peniaze, nie je adekvátna výkonu.

Ale na rozdiel od pánov hore sú aspoň očkovaní.

Teda, dúfame.

Skryť Zatvoriť reklamu