Najmä staré dámy si, počas prechádzok za slnečného počasia, zvykli zvyšovať adrenalín otázkami, prečo sa o likvidáciu ohorkov nikto nepostará.
Už nemusia. Podvedome im naskočia spomienky na časy ich detstva, keď čistota ulíc bola povinná.
Pán sa tvári vážne a vytrvalo balansuje aj na nebezpečných miestach zabudnutého neporiadku pod stavbárskymi lešeniami (zatepľovanie).
Ulice sídliska, na ktorých "maká" pán v rokoch, sa stretajú na kopci pod lesom. Tvoria križovatku, cez ktorú sa rútia obludy áut a plazia sa obrovské hady trolejbusov a autobusov (konečná). Niektorí abonenti aj náhodní cestujúci čísel 32 a 33 si ešte neodvykli cmúľať svoju tabakovú drogu, takže pán sa o svoju prácu nemusí báť.
-To zbierate z lásky k blížnym lajdákom alebo vás za to niekto platí?- vypočuje si ojedinelú otázku.
Pán poťažká dve veľké igelitky odpadu. Vraj, donedávna, takmer tri roky. zbieral zadarmo. Pred rokom ho pri robote videla pani starostka a poslala ho podpísať zmluvu na miestny úrad.
"Vrátiť jednoduchým veciam ich skutočný význam", zíde vám na myseľ.
Keď si tú vetu zopakujete trikrát, uvedomíte si, že sa možno konečne vraciame k normálu.
