Čo tak postaviť pomníky všetkým prezidentom naraz, pán Dubovský? Všetci vstupovali do najrodnejšej strany mladí a vyľakaní z budúcnosti, veď ako nestraníci by boli len ako koly v plote, nijaká perspektíva, postup, kariéra! A štvrtý prezident ako syn komunistu tam mal vraj tiež našliapnuté, ale nevzali ho.
Pán prezident Kováč vstúpil do KSČ v roku 1948 ako 18 ročný.
Pán prezident Schuster v roku 1964 ako 30 ročný a jediný "statočne" vydržal až do roku 1990.
Pán prezident Gašparovič v nešťastnom roku 1968 ako 27 ročný, a ešte v tom istom roku sa od neho strana odstrihla.
Pána prezidenta Kisku komunisti odmietli.
"Ten" Havel nebol komunista, bol to, okrem iného, disident. To je odporca politického režimu v totalitných, nedemokratických štátoch, ktorý proti nim nenásilne bojuje. Preto ho v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia viackrát uväznili.
Bol to jeden z kritikov komunistického režimu a v roku 1989 sa postavil na čelo na čelo revolúcie, ktorá priniesla politické zmeny.
Poslanci ho jednohlasne zvolili za prezidenta. Asi sa im vtedy muselo páčiť Havlovo heslo "Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou".
Dlho to Čechom ani Slovákom nevydržalo.
