Jozef Pátrovič sa v súčasnosti cíti hlboko dotknutý finančnou odmenou, ktorú obdržal za dovolenie vytvoriť podľa neho zlatú sochu. Stalo sa to už pred dvomi rokmi.
Návrh na jej umelecké stvárnenie z číreho zlata podal najmladší porotca súťaže Česko-Slovensko má talent, herec a spevák Prachař ako cenu pre mimoriadne (ne)nadaných súťažiacich.
Odporca slávy a vlastného talentu prekonal 9 ročné nepochopenie poroty, ktorá ho odosielaním do domova miesto do semifinále takmer utýrala a v tomto ročníku podal výkon, za ktorý získal nielen postup, ale aj vľúdne slová predsedu ako vystrihnuté zo socialistickej ročenky ľudovej umeleckej tvorivosti rokov sedemdesiatych: "Vidíte, ako dokáže aj dôchodca využiť svoj voľný čas tvorivou činnosťou". Super!
No pán Pátrovič sa kvôli finančnej odmene takmer rozčúlil: "Keď mne sa to veľmi nepáčilo, pretože ja žijem pokoru a sláva patrí Bohu...A toto je sláva a práve s týmto nie som stotožnený ". Euríčka nevrátil, pravdepodobne bude chcieť nimi prispieť zaočkovaným, podobne ako Igor a Boris, dvaja garanti všetkého úžasného (ako sme počuli na Igorovej tlačovke).
Pán Pátrovič, ktorý 9 rokov znášal zlé vetranie, azbestovú hrozbu a mizerné ozvučenie národného divadla, teraz môže nechať vyrobiť hoci zmenšeného Pátroviča a rozdávať ho na púťach a snemoch opozičných strán.
Hoci nevedno, či je aj tento pokorný spevavý osemdesiatnik zaočkovaný.
