Vivat Slovakia.
Všetci vyvolení, ale stále povolení súčasní aj bývalí a možno ešte aj budúci účinkujúci, boli verejne známi a ako verejní a verejné sa hrdili účasťou na možnosti byť oficiálne prítomní na interpretácii neuveriteľne spaľujúceho textu onej piesne. Po boku neopakovateľného otca vlasti sa v takmer nadpozemskej eufórii zvŕtali angažované dámy (vy, skutočné dámy, prepáčte), veď pracovali pre budúce super vily nielen pod Slavínom, či v Záhorskej Bystrici. No a svadby detí a vnukov sa odohrávali v zámočkoch odporných feudálov, aby mohli pokračovať v ich komunistami načatom ničení, ale najmä ukazovať pred nevzdelaným publikom toho, ktorého si vyobrazeného nosili najmä žienky do katolíckych kostolov od Dúbravky po hranicu s Ukrajinou. Treba však informovať aj o nebohých, ktorí si "čestne" nadobudnuté many, many, many, pre príčinu straty schránok telesných, užiť nestihli. Nabudúce sa tak stane aj s textom hitu Vivat Slovakia!
Pred definitívnym zánikom si Mečiarovci vychystali pokračovateľa, ktorého nie a nie sa zbaviť, ale aj to príde. Lebo vesmír sa pridlho nasierať nenechá.
Tá z Mečiarovho spevokolu dostala meno Slnečnica takto: Naša príbuzná, ktorá už nie je medzi nami, trvala na vlastnej pravidelnej spovedi po každom hoci mini hriechu. Hriech, z ktorého sa, podľa nej, musela.vyspovedať, bolo slovo krava. Ním si uľavovala pri každom zábere zo zasadania Mečiarovej vlády. A pán spovedník jej dal dobrú radu: "Nespomínajte to slovo, hoci krava mlieko dáva, povedzte len Slnečnica"!
A naša veľmi blízka rodina sa upokojila.
