Cupkajúca mohutná masa je stálym dôkazom, že Datogovia si uchovávajú svoj polokočovný štýl života, teda zopár pastierov zbalí v júli pachšametle, stádo a vydá sa do oblastí, kde sú aké-také pasienky a zdroj vody na prežitie. Pastieri sa po niekoľkých mesiacoch vracajú v decembri spať domov a znamením im je výdatný dážď a nová pastva. Oslíky nesú všetko potrebné pre denné fungovanie mimo domova. Mňa to napĺňa nádejou, že Munduku a Balagi, moji obľúbení pastieri, sa tiež čoskoro vrátia s otcovými stádami.
Sledujem tento akoby pohyb národov prvýkrát. Od nevidím po nevidím sa valia chodiace baránky obalené v jemnom kúdole prachu a akási romantika v celom v tom mne neznámom štýle života. Som na skok u otca pastierov, ktorých vyčkávam každým dňom – u Bundalu, poloslepého šamana, ktorý aj keď nevidí, rečami komentuje obraz, ktorý pozná naspamäť. Vysvetľuje, že za pár dní budú nasledovať kravy, ich tempu by títo malí baraní a kozí drobci nestačili a kravy by ich mohli aj udupať. Úplne iný život, na aký sme zvyknutí my – neustále niečo zhromažďujeme, skrine nám praskajú, sem-tam triedime, posunieme ďalej, alebo hádžeme do charitných nádob, ale čo z toho, keď neustále nakupujeme ďalej. Až neuveriteľné, že tu sa každý zbalí do dvoch minút a kedykoľvek je nachystaný vydať na cestu či presťahovať do iného chotára.
Zapaľujem cigarku a ponúkam Bundalovi, ktorý je vášnivý milovník tabaku a s pravidelnosťou ho šnupe cez nos a následne poriadne kýcha. Tento denný rituál ponúka ako návod na všetky pliagy. Odolávam mu a zatiaľ ma na žiadnej akcii nezlomili zašnupať si, hoci si myslím, že ak by mi nevyliezli oči a ako tak by som to s bravúrnosťou zvládla, to by bol rešpekt. Podávam kubánsku špecialitu a dúfam, že neodmietne. Podľa mojich skúseností sú akékoľvek inovácie a neznáme fajnovosti s grimasami odmietané, ale to neplatí očividne medzi Datogmi a nemožno ich hádzať do jedného vreca s ostatými tanzánskymi etnikami. Bundala ma nesklamal a ťahá a súčasne uznanlivo prikyvuje. Začnú sa okolo motať jeho najmenší potomkovia mixnutí s vnúčatami. Som pre ne hotová atrakcia, začnú poťahovať na ich vkus dlhé vlasy, gániť, starší sácajú bojazlivých lezúňov, čo vyúsťuje v plač. O chvíľu putujú do náručí svojich matiek a spokojne mľaskajú pri mliečnom režime.
Sadám na bicykel a trielim ešte na skok do centra zistiť, komu to valiace sa stádo s navrátilcami patrí. Nechýbajú ani adepti na dorazenie cigary, ktorú sme s Bundalom vychutnali len do polovice. Medzi piatimi kúskami koluje našúlaný omamný tabak a diškurujeme ako spolok ministrov pri klasickej mužskej hre mbao, pričom rezonuje pomaly ale isto sa rozbiehajúce dažďové obdobie a s ním spojený návrat stád. Miestny tabakový matroš sa na silu kubánskej značky nehrabe, uisťuje ma o tom štamgast Toka a hneď zjednáva, či by som mu predsa len jednu nemohla nechať.
(zápisky z výskumného denníka etnológa)
