Ak som si myslela, že kvakotať a zisťovať, prečo nechcú posielať deti do školy, je jednoduchšie, ako rozoberať priebeh obriezky, tak som sa veľmi mýlila. Opak je pravdou.
Poukazovanie na náš humanizmus či porušenie ľudských práv si odpúšťam, poučovanie mi taktiež neprináleží. Prechovávaná dôvera týchto životom skúšaných žien ma brzdí vyplavovať zo seba rady a lobing v neprospech ich veci. Hlavne, ak samé sa jej nechcú vzdať. So záujmom ich teda počúvam.
Uragwetu sa katapultovala na pozíciu nielen pôrodnej babice a liečiteľky neduhov u dojčiat a batoliat, ale pravidelne porieši aj hromadné obrezanie dievčat v domácnosti. Stíha predávať aj tradičný alkohol, ktorým ma v chyži núka. Zo zdvorilosti si jemne chlipnem, ona má očividne už dosť. Nie je to žiadna sláva ako taká naša domáca slivovica, skôr ovalenie chuťových pohárikov. „Že odkedy? My to robíme odjakživa. Ani neviem povedať prečo...“ Netreba žiadnu ordináciu, žiadne vizitky, každý o každom vie. Stačí poriadne ostrá žiletka, žiadne uspávače, žiadne dezinfekčné prostriedky. Jednoznačne bodnú pomocníčky na držanie kandidátky, kravský tuk na hojenie a hlavne čas. Nutný rituál prechodu, kedy dievča, ale i chlapec, fungujú v akejsi fáze odlúčenia, zdržiavajú sa mimo obydlia približne dva mesiace, aby sa následne začlenili do spoločnosti ako plnohodnotní dospelí členovia. Ba čo viac, sú zrelí na vydaj či ženbu. Zaklepne to pozvaním: „V júli príď a môžeš aj fotiť!“
Urahoni, moja suseda z kríža, zas vybaľuje, že si nič z obriezky nepamätá. Ako dojča bola neustále chorá, tak sa ako jedno z možných riešení volí obriezka. Prekvapivo zabrala. Dnes si kľudne mieša ugali (hustú kašu z kukurice), zatiaľ čo jej pestujem štvrtú ratolesť, dúfajúc, že si necvrkne. Vhodný vek na zákrok kulminuje, najčastejšie však medzi 5 až 12 rokom, výnimky sa sem-tam pritrafia.
Následne som zapadla v malej, nazvime to honosne, reštaurácii u kamošovej mamy. Jej svokra je vyslúžilá babica a nevedela by spočítať, koľko dievčat jej prešlo rukami. Momentálne výdatne posiata vráskami, s trasúcimi rukami sa len hrbí na priedomí pod ťarchou rokov a skúseností. „Viem, že mnohé etniká na okolí s obriezkou prestali, vraj je aj zakázaná, ale tu ak by aj rodina na dievča zabudla, ona si nájde niekoho, kto jej ju spraví. To je jednoducho náš život.“ Žiadne prípady úmrtia či nebodaj infekcie, tieto ženy majú zákroky v malíčku. Čo sa nevystrábia? Veď ich členovia si vedia poradiť aj s pliagou zvaná malária...no na um mi príde len naše staré dobré: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.
Dodávam len, že používam fiktívne bežné mená datogských žien.
(z výskumného denníka etnológa)
