Buď to momentálne prežívate ako študent, alebo tomu tak bolo v minulosti. Spomínate, niekde za pásom v Sony, alebo pri balení francúzskej kozmetiky za prepitujem 45 sk na hodinu. Ale ani (aspoň s určitým podielom) slovenské firmy nezaháľajú. Dobre známe tlačiarne, pekárne a ďalšie milé vecičky, ktoré sa asi najviac zo všetkých tešia že existuje onen chudobný stav študentský.
A hoci si človek povie, tak takú prácu a za takú plácu, ani omylom! Aj tak sú tie závody plné. A najvtipnejšie na tom je, že mňa tam nájdete tiež. Ako by som mohla písať o niečom, čo nepoznám, všakže:). Prešla som zbieraním papriky ( 25 sk za jedno vrece!!! - na moje ospravedlnenie, bola som prváčka s veľkými ideálmi). Akože neskôr som si zvýšila sebavedomie, keď som vstávala takmer každé ráno o 6, aby som šla robiť rožky a bagetky do bufetu. Ale pozor už za 35 sk na hodinu:). Som však presvedčená, že každá hoc aká zlá a zle platená brigáda, rovná sa úžasnej skúsenosti. Kde inde by som zistila, že drahé parfémy, ktoré si francúzsky kupujú za veľké peniaze sa napĺňajú v zastrčenom sklade z 50 litrovej bandasky. Alebo, že nemecké paničky veselo nakupujú drahú kozmetiku v domnení, že im ju ponúkajú skutočné odborníčky na krásu (samozrejme z Nemecka a samozrejme z danej kozmetičnej firmy). A to ja spolu s inými fajn babami čítame z katalógov a akože znieme nemecky a s kávičkou v ruke. A to už radšej ani nepíšem o skúsenostiach z mäsopriemyslu. Hlavne ak práve jete, nebolo by to vhodné.
A raz keď nabehnem na nepekný pravidelný pracovný režim od 8 do 16 ( v tom lepšom prípade). A budem niekde zavretá s tými istými kolegami a hoc aj bude náplň mojej práce úžasná. Už to nebude mať ten správny šmrnc a to správne frfľanie: Prečo tu ja hlúpa robím, že sa to na to nevykašlem. Aha nevykašlem, nemôžem. Aj intrák treba zaplatiť, aj trip do tatier by nebol na zahodenie. Vydržím.
