V prvom blogu som písal o tom, prečo som sa po približne dvadsiatich rokoch fajčenia rozhodol skončiť. Hlavným dôvodom bolo zdravie, ale aj peniaze a jednoducho pocit, že už nechcem dobrovoľne dávať do tela niečo, o čom viem, že mi škodí. Prvý blog si môžete prečítať TU.
Pôvodne som chcel písať krátky blog každý deň. Čakal som, že budem mať silné chute na cigaretu, nervozitu a množstvo pocitov, ktoré si budem potrebovať niekde ventilovať. Lenže opak bol pravdou – dni išli, chuť na cigaretu rýchlo slabla a ja som zrazu nemal veľmi o čom písať.
Čo bolo najťažšie?
Najväčšie prekvapenie bolo, že samotná chuť na klasickú cigaretu zmizla pomerne rýchlo. Od piateho dňa som už nemal žiadny nikotín – ani klasickú, ani elektronickú cigaretu. A postupne som zistil, že veľká časť situácií, ktoré som mal roky spojené s fajčením, sa rozpadla prakticky sama.
Ráno cestou do práce som si bežne zapálil minimálne dve cigarety. Cestou domov pokojne tri. Cigareta po jedle, pri čakaní niekde vonku, pri krátkej prestávke. To všetko bola úplná automatika. Dnes na cigaretu v týchto situáciách prakticky vôbec nemyslím. Mozog sa jednoducho naučil, že cesta do prace je len cesta do práce a jedlo môže skončiť bez cigarety.
Najťažšia zostala káva. Tam stále cítim, že mi niečo chýba. Nie ani tak samotná cigareta, ale celý ten rituál okolo nej. Kedysi som pri káve dokázal za pol hodiny vyfajčiť aj tri cigarety, hoci doma by som toľko za taký krátky čas určite nedal. Dnes si dám kávu, po dvadsiatich minútach ju mám vypitú aj s vodou a zrazu zisťujem, že vlastne nemám čo ďalej robiť. Ruka automaticky hľadá mobil, vrecko cukru alebo čokoľvek, čo je na stole.
Podobné je to večer pri televízii. Tam som mal najväčší zvyk na elektronickú cigaretu. Nemusel som nič zapaľovať, jednoducho bola pri mne a každú chvíľu som si potiahol. Aj teraz sa občas pristihnem, že by som chcel mať niečo v ruke. Tak sa hrám s ovládačom od klimatizácie alebo s čímkoľvek, čo je poruke.
A práve toto bolo pre mňa asi najzaujímavejšie zistenie celej liečby. Najťažšie nebolo nemať nikotín. Najťažšie bolo zistiť, koľko bežných situácií som mal celé roky naučených tak, že k nim automaticky patrila cigareta.
Jedno z pozitív je aj to, že som prakticky prestal chodiť do malých obchodov. Predtým som tam išiel hlavne po cigarety, ale keď už som tam bol, tak som si skoro vždy kúpil aj niečo navyše. V lete nanuk, sladké pečivo, nejakú drobnosť k tomu. Veci, po ktoré by som tam inak vôbec nešiel.
Takže dnes nešetrím len za samotné cigarety. Šetrím aj za všetky tie malé nákupy okolo nich, ktoré sa počas mesiaca nazbierajú na celkom slušnú sumu. Odhadom 200 až 250 euro vrátane cigariet.
Zároveň si ale nechcem po mesiaci hovoriť, že mám definitívne vyhraté. Mesiac bez cigarety je dobrý začiatok, ale určite ešte prídu krízové situácie. Oslavy, alkohol, stres. To sú presne chvíle, keď sa môže starý zvyk znovu ozvať. Keď to príde, stačí si to len uvedomiť, premýšľať o tom, že aha, je to tu.. tsss, kašlem na cigaretu.
