Niektorí ľudia menia život zo dňa na deň. Ja som ho menil na etapy. Po vyše desiatich rokoch v korporáte som vymenil "kravatu" za zásteru a išiel pracovať do kuchyne, kde sa varilo pre deti v súkromných škôlkach. A až po rokoch práce medzi hrncami, nožmi a detskými taniermi som objavil čaro ručne robenej, mojej vlastnej čokolády.
Toto je mojich 5 dôvodov, prečo som túto cestu podstúpil. Z korporátu cez kuchyňu až k podnikaniu, ktoré má pre mňa chuť aj príbeh.
1. Z korporátu som odišiel, lebo som prestal cítiť, že robím niečo skutočné
V kancelárii som bol roky. Robil som, čo bolo treba, naučil som sa veľa, ale postupne som strácal chuť. Každý deň bol rovnaký. E-maily, porady, stres a tabuľky. Síce som mal výplatu načas a stabilitu, chýbal mi pocit, že moja práca má zmysel.
Nechcel som už len chodiť po výplatu. Chcel som tvoriť. A tak som si povedal, že skúsim niečo úplne iné.
2. V kuchyni som znovuobjavil, čo to znamená dať do práce srdce (a občas aj maslo)
Prechod do kuchyne bol obrovský skok a aj šok. Ranné vstavanie o 3:30, diskonfort, žiadne sedenie za PC. Pracoval som pri varení pre malé deti. Zdravé jedlá, presnosť, rutina, ale aj veľa zodpovednosti. Keď máš nakŕmiť denne stovky detí, musíš byť dôsledný a rýchly.
Ale zároveň to bola práca rukami. Žiadne Excely. Len suroviny, vône, teplo. Cítil som, že konečne robím niečo, čo má hmotu. Niečo, čo vznikne v mojich rukách a má hneď výsledok.
3. Čokoláda neprišla hneď. Ale keď prišla, zmenila všetko.
Po štyroch rokoch v kuchyni som začal túžiť po niečom vlastnom. Nie po ďalšej výmene práce, ale po niečom, čo bude moje od A po Z. Začal som experimentovať doma s formami, chuťami, surovinami.
Prvá pralinka nevyzerala dokonale, ale bola moja. Nečakal som, že čosi také jednoduché môže vyvolať toľko emócií. Odvtedy som sa čokolády nepustil.
4. Chcel som tvoriť príbeh. Nielen produkt.
Od začiatku som vedel, že nechcem robiť len čokoládové výrobky. Chcem, aby to malo dušu. Niečo, čo bude hovoriť za mňa.
Ako človek, ktorý v dospelosti prišiel o sluch, som pochopil, že svet možno nevnímam ako väčšina, ale práve preto viem, aké dôležité sú malé radosti. A čokoláda je radosť. Tichá, ale výnimočná. Presne ako ja.
5. Byť sám sebe pánom je ťažké. Ale nič ma nenaučilo viac.
Podnikanie nie je rozprávka. Je to mix neistoty, učenia sa za pochodu, pokazených váriek aj prebdených nocí. Ale zároveň je to sloboda, ktorá chutí inak ako horká čokoláda a má v sebe niečo pravdivé.
Viem, že každý kúsok, ktorý niekto ochutná, prešiel mojimi rukami. Že každý zákazník podporuje mňa, nie anonymný reťazec. A to je pocit, ktorý mi žiadna výplata nikdy nedala.
Nevymenil som len prácu. Vymenil som spôsob, akým žijem. Z kancelárie som prešiel k vareniu. A z varenia k výrobe čokolády, ktorá má príbeh. Môj vlastný.
