Urobila som si krásnu tvár, prečesala sa a hybaj na úrad. Obávala som sa, že na konkurz budem stáť v dlhom rade a že kým sa dostanem dnu, budú už všetky miesta obsadené. Bola som však prvá a zároveň aj posledná. Väčšina občanov si asi povedala, že pajácov zo seba robiť nebudú. Veď čo by povedali susedia...
Zostalo nás čo by sa na prstoch jednej ruky narátalo. Ja, nová a zvyšok z predošlého rozpadnutého súboru. Tak sme sadli a dali hneď prvú schôdzu na tému čo hrať. Pani režisérka sa rozhodla pre Tajovského „Ženský zákon“. Že to bude zadarmo, bo Tajovský je už správny počet rokov nebožtík. Ušla sa mi rola Dory. Akoby písaná pre mňa. Dohodli sme skúšať raz do týždňa, každý piatok. Začalo ma to nesmierne baviť a už som sa videla pred preplneným hľadiskom. Kulturákom zneli ovácie, k nohám mi padali kytice kvetov, reflektory žiarili len na moju falošnú darebácku a úplatnú postavu. Z celého Slovenska prišli príbuzní a známi, aby ma uvideli v plnej sláve...
No bohužiaľ, dnes už je jasné, že sen asi odložím medzi nesplnené. "Anička" sa rozhodla, že na to nemá a oznámila nám to SMSkou, "Jana" sme nezohnali vôbec, ba ani regrúta, čo má v hre iba jednu jedinú vetu. Štyria to neuhráme, jedine, keby sme sa zmenili na bábkové.
Svet prišiel o skvelý talent a dedina o jedinečný zážitok. Tak im treba. Aj keď flintu do žita sme ešte celkom nehodili. Možno si zosmolíme vlastnú hru, ušitú na nás a keď ľudia uvidia, akí sme úžasní...no, nebudem predbiehať. Určite ešte zažiarim. Sláva si cestu ku mne nájde :-D
