Ešte včera bolo všetko OK. Rozprávali sa na ulici o bežných veciach, o škole, jedle v závodnej jedálni, posteliach na intrákoch, debilných profákoch, ufňukaných ženských, teda o všetkom o čom sa dvaja najlepší priatelia zvyknú rozprávať a robili si prču zo všetkého, čo im prišlo na jazyk. Náhle do hry vstúpuje osud a pár krokov ďalej od miesta rozoberania tých najprimitívnejších podproblémov sa zjavilo dievča zjavne nemajúce ani potuchy, koľko rozruchu spôsobí to, že asi pred 18 rokmi bola najrýchlejšia bičíkatá bunka vlastniaca polovicu práve jej genetickej informácie. Počas toho ako sa blížila ku klubu hladina pravekých loveckých predispozícií sa u tých dvoch zvyšovala až do bodu keď o priateľstve nemohlo byť ani reči. Obaja sa vrhlnú k dverám avšak tak, aby sa to objektu ich nenaplnenej vášne nezdalo podozrivé ale na druhej strane aby si objekt všimol ich prekypujúci záujem...
Dva rozumné tvory. Dvaja kohúti na tom istom smetisku. Dve rybičky v dosť malom akváriu. Prosto dvaja tam, kde aj jeden je veľa. Ona si mohla vybrať buď jedného, alebo pohrdnúť oboma. Prečo však obom dáva najavo rovnakú náklonnosť, čím spôsobuje dokonalý chaos u jedincov, ktorí dobývanie majú zakódované v génoch? Ako je možné, že tak komplikované stvorenie ako dievča, dokáže zblbnúť inteligenta natoľko, že je schopný normálne neuskutočniteľných činov? Nehovorím tu o láske. Hovorím o ďalšej vlastnosti či skôr schopnosti, ktorá môže byť u niektorých s vyššou pravdepodobnosťou vlastníctva šiesteho zmyslu niekedy podvedomá. Hovorím o tzv. schopnosti „namotávať“. Je zvláštne ako sa klamlivé mužské ego, schopné si nahovoriť, že práve ono má navrch a že ono je pánom situácie, dokáže veľmi jednoducho a rýchlo dostať pod vplyv tej, ktorú chcelo ovplyvňovať. Z pána sa stáva sluha, hoci nikdy pánom nebol.
Prečo je to tak? Odpoveď nájdeme niekde oveľa ďalej ako vôbec mohla vzniknúť otázka. Nachádza sa ešte pred vznikom literatúry, či dokonca reči. Už od prvopočiatku boli ženy, alebo im veľmi podobné predchodkyne objektom záujmu a teda aj sporov. Aj keď ma už žena istú schopnosť používať šiesty zmysel, tento dar nie je stopercentne použiteľný (chvalabohu...:-). Často sa teda stávalo, že si odolávajúca nebola istá koho zvoliť. Čo ak ten druhý bude schopnejší zabezpečiť rodinu, uloviť viac mamutov, či nájsť väčšiu jaskyňu a teda aj útulnejšie bývanie? Takto sa veľmi rýchlo vybudoval systém konania nie na základe racionálnej úvahy ale na základe premyslenej vypočítavosti. A je tomu tak vlastne až dodnes.
Veď si povedzme na rovinu: dokáže dievča ľúbiť dlhší čas bez toho aby nezačala pociťovať brutálne pochybnosti o zmysle všetkého čo sa okolo nej deje? Dokáže si povedať, že bude plne dôverovať tomu, komu bola už počiatku pridelená úloha ochrancu? Zamyslite sa nad tým, ako je možné, že žena schopná rozdeliť aj to, čo je niekedy nazývané priateľstvom, hoci som čítal, že skutočného priateľstva sú schopní iba dvaja „Adamovi dedičia“. Mužskej polovici ponúkam možnosť porozmýšľať nad tým, koľko priateľov, či potenciálnych priateľov ste stratili kvôli bitke pre ženu, ktorú ste napokon aj tak nezískali. A prečo? Lebo sa neoplatí podraziť kamoša pre niečo, čoho je všade okolo viac než dosť. A polovici ženskej iba toľko: Dajte si pozor na kohútie zápasy, ktoré vyvolávate vy svojim „nestranným“ postojom. Je možné, že čochvíľa žiadnych kohútov na bojisku nebude a to len preto, lebo ste sa nevedeli rozhodnúť, ktorý kohút bude nielen krajší, ale aj milší, viac pripravený vás vypočuť, pochopiť a v konečnom dôsledku vám aj poradiť. A stavil by som sa, že hoci sa vám táto hra páči, čoskoro vás omrzí a hoci sa víťaz tak snažil, už dávno padol vo vašich očiach iba kvôli tomu, že sa do tohto boja zapojil.
A teraz: Kto je vlastne ten, kto sa správa ako malý?
