Michal Eperješi
Ako som si skoro poležal v špitále
Zrazu ten taxík zastal. Malá felícia zo svojich útrob vypľuvla tri holohlavé guličky. Boli takí zlatí. Akoby ich jedna mater mala. Šuštiačiky od adidasu a napriek dosť veľkej zime, ktorú som deklaroval hrubým svetrom a windstoperovou vetrovkou ich zahaľovali len tenučké flisky rovnakej značky ako odev „od pása dole.“ V noci to nebolo až tak dobre vidno (teda sprvoti) ale ich pohľady bol isto iste trpezlivo a veľmi dlho cvičené pred zrkadlom až do formy, ktorá jasne ukazovala ako sú nasratí na celý život a hlavne na ľudí, čo nevyzerajú ako oni.