Už sa minuly časy keď som veril v Boha. Rodičia mav tomto duchu viedli a ja som od malička vyrastal v takomprostredí. Dnes to však to už nie je slepá a naučená viera. Sú to osobnéskúsenosti. Viera v Boha vystriedala viera Bohu. No toto je veľa aj namňa.
Asi pred dvoma týždňami som mal rozhovor s priateľom.Rozprávali sme sa o spolužiakovi zo základnej školy, ktorý sa namiestosvadobnej torty musel dívať na to, ako jeho snúbenicu v bielej truhleukladajú tri metre pod zem. Po obrade som ho bol aspoň bez slov objať. Slová súv takej chvíli na nič. Stískal som mu pravicu, ľavou rukou objímal širokéramená a rozmýšľal som nad tým, že miesto mňa to malo robiť to dievča tamdole. S Ivom sme potom rozmýšľali nad tým, čo musí taký človek prežívať.Dokáže človek ešte veriť v Boha?
O týždeň na to som sa už tešil na Paľka. Stretli sme sana Eurizone. Je to európske stretnutie saleziánskej mládeže. Tohto roku sauskutočnilo na Slovensku v Bratislave koncom júla. Obaja sme tam hraliv kapele. On na bicích, ja na gitare. Od začiatku sme vedeli, že to, žesme sa stretli, nie je náhoda. A keď sme po týždni prišli na to, že ešteaj narodeniny máme v ten istý deň, naša vidina Anny zo zeleného domuo spriaznených dušiach sa ešte prehĺbila. Nespájala nás len hudba,rebelantský prístup či hlášky z GUnaGU. Spájalo nás asi všetko.
Postupne som sa o ňom stále viac a viac dozvedala Paľko stále rástol a rástol v mojich očiach až sa z nehostal niečo ako guru. Idol. Áno. Pali sa stal mojim idolom. Trpí už malička.Jeho neustále problémy s črevami dohnali doktorov k zašitiu konečníkaa vývodu. Jeho diagnóza by sa nevošla do jedného riadku a jej popissi budete môcť niekedy v budúcnosti prečítať v knihe, ktorú o ňompíše doktor starajúci sa o jeho zdravotný stav. Prosto svetová rarita. Vždysa ale smial. Jemné kruhy pod očami a pokojný hlas len ticho napovedalo jeho strašných bolestiach, no ak bol medzi ľuďmi tak jedno oko neostalosuché. Od smiechu. Vedel desať ľudí do piatich minút prinútiť aby ho nakolenách žiadali o prestávku. Už nevládali.
Niekoľko dní potom ako som odcestoval domov som mu opäťzavolal. Paľko mi hovoril, že má vypadané vlasy aj obočie, že mu je stálehoršie, že má strašné bolesti a že mu robia testy na nádorové ochorenie.Rozhovor s ním bol veľmi ťažký. Uprostred viet končil témy, nepamätal sičo mi už povedal a rozprával strašne potichu. Vtedy večer som plakal prvýkrát. Prvý krát som sa pýtal Boha prečo Pali. Prečo musí jeden človek zvládaťvšetko?
A tak som šiel za ním. S Jankou, ďalšou skveloudušou, sme zorganizovali stretko u nej. Keď som prišiel, Pali ležal.Pohľad, ktorý sa predo mnou zjavil mnou otriasol tak ako asi nič doteraz. Jehovpadnuté oči len zvýrazňovali celú tú atmosféru. Keby som nevedel ako sa na mňatešil tak asi odídem hneď. Na niečo také som nebol pripravený. Držal som ho zaruku a plakal som. Nič iné som nevedel. A potom som si ešte poplakalna Janke a na ich stoličke v kuchyni. A v autobusea večer v posteli a aj teraz sa mi tlačia slzy do očí.
Vyčítal som Bohu všetko. Všetko čo sa dalo. Nič zrazu nemalotakú váhu ako Paliho život. A ja som nedokázal pochopiť prečo ho On,milujúci a spravodlivý, Palimu tak spackal. Až kým mi Janka nepovedala, žeto všetko je obetované za nás. A ja som si povedal, že keď verí Paľkov situácii v akej je, tak potom to má zmysel.
Dnes je Palimu stále zle. Čaká na výsledky testova teší sa že stretneme. A ja chcem veriť že raz ma do Košíc prídepozrieť. Preto vás prosím o modlitby. Nepýtam peniaze ani to, aby stetento mail poslali desiatim ľuďom lebo viem, že Bill Gates na to kašle. Kašlena všetko a na všetkých. Aj na Paliho.
A ak máte pocit že nič ako Boh neexistuje a prislove viera, kostol čo kresťan vám behajú všetky zimomriavky nielen po chrbteskúste si predstaviť čo všetko by ste urobili pre priateľa. Nechcem veľa. Dvesekundy. Stačí veta: „Neverím v teba ale ten chalan hej. Tak mu pomôž.“
Ďakujem vám.
