Nebude sa však jednať o žiadnu časťteórie relativity (dilatáciu (skracovanie) časového intervalu vyjadrujúcu to,že čas v dvoch inerciálnych (vzťažných) sústavách je pri rýchlostiach blízkychrýchlosti svetla (c) relatívny pri vzájomnom ponímaní jednej sústavy druhou)ale pôjde o vytvorenie teórie o relatívnosti času ženského. Ak simyslíte, že Slovenčina nie je mojou silnou stránkou máte pravdu, ale napriektomu viem, že čas je rodu mužského. A myslím, že sa to ani v budúcnostinechystá nik zmeniť. A možno práve to je dôvod toho, že čas je ženskoupolovičkou vnímaný úplne odlišne (trúfam si povedať chybne), čo zapríčiňujemnohé nedorozumenia.
Aby sme neboli iba čisto teoreticky,uvediem príklad. Priemerný muž dokáže určitej veci X (napr. úprava zovňajšku)venovať určitý čas t. Priemerná žena vyhradí svojmu poľudšteniu (strašný vyraz(veľmi jednostranný (ako vlastne všetko v živote))) tiež určitý čas, označme hot´. Budú tieto dva časové úseky (t a t´) rovnaké? V nijakom prípade. Prečo?Na túto otázku sa teraz pokúsme nájsť odpoveď. Ako je možné, že dvom indivíduámna rovnakom stupni vývoja bude rovnaká vec trvať rôzne (nenarážam na malé alena markantné rozdiely spoločné pre určité pohlavie ;-))? Ak je relatívny pohľadna uskutočňujúcu sa vec, bude relatívny aj čas strávený nad jej vykonávaním.Ako však posúdiť, ktorý z dvoch pohľadov je ten správny ak vychádzamez postulátu o jednej a nemennej pravde? Ako nájsť kritérium podľaktorého rozsúdiť večné roztržky o zmysle „zabitého“ času?
Kritérium podľa ktorého by bolo možné hodnotiťzmysel využitého času je dosť ťažké nájsť aj preto, lebo postulát o jedneja nemennej pravde je asi taká volovina ako povedať že slimák chodí pomaly,lebo si so sebou nosí domček. Uveria tomu len deti a tí, ktorí tomunerozumejú (všetci predsa vieme že chodí tak pomaly lebo fylogenetický vývoj houkrátil o jednu nohu 8-). Poďme teda k otázke o rozdieloch časuvenovanému tej istej veci. Problémom tu ani nie je to, že žena si neuvedomujeto množstvo strateného času stráveného nad činnosťami nijako neprispievajúcimiani k tomu aby sa dostali do neba či aby v budúcom živote nebolipovedzme dážďovky. Ide o to, že ženy sú v podstate hrdé na to, že časznehodnocujú. Sú hrdé na to, keď po hodine a pol opustia kúpeľňu v ktorej väčšinučasu venovali ú(o)prave svojho zovňajšku. Nehovorím, že okrášľovanie je zlé aleprečo mu venovať toľko času ktorý, by sa dal využiť oveľa zaujímavejšie (napr.stihnutím posledného autobusu do kina)?
Najhoršie na tom je to že žena ako tvor neuveriteľnevypočítavý sa najprv upraví do podoby, ktorá už len svojim bytím upúta s mužskýmzrakom aj prevažnú časť jeho hormónov. Potom aby neprevládal názor aké sme my mužiprasce, že myslime len na jedno (na čo tak asi???). A pritom tom kde začaltento problém? V kúpeľni. Pričom už aj názov „kúpeľňa“ vypovedá že slúžina kúpanie sa či na kúpeľ teda vlastne na očistenie.
Kúpeľňa samozrejme nie je jediné miesto kdevznikajú obrovské rozdiely v ponímaní času. Ale je to miesto, na ktorom sa nášproblém dal asi najlepšie vykresliť. Aby ste ma zle nepochopili. Ani by minenapadlo komentovať či znevažovať váš výzor po opustení kúpeľne. Aj preto abyste tam náhodou nezakotvili na ďalšiu hodinu ale hlavne preto lebo sa nám strašnepáčite nech ste kdekoľvek a vyzeráte akokoľvek. Teda aj nalíčené. Len prečomusíme počúvať tie srdce trhajúce výčitky keď si chceme pozrieť nejaký ten zápas...
