Kde bolo tam bolo, niekde v Košickej kotline v takom jednom paneláku bývalo malé dievčatko, ktoré milovalo knihy. Verilo a snáď aj stále verí, že každý hrdina duchaplnej knižky ju môže na jej ceste životom niečo naučiť. A tak čítala a čítala, rástla a rástla. A jej pamäťové bunky už asi nepovažovali za dôležité pamätať si obsah všetkých kníh. Miesto v hlavičke postupne zaberali paragrafy, ale jedna hrdinka tam ostala a nechce sa vzdať svojho miesta. Možno ste už niečo počuli o Pollyanne. Malé dievčatko, ktoré jej ocko naučil hrať hru na radosť. Nie je to nič zložité, keďže som to dokázala pochopiť aj ja, a to som blondínka. Princíp je úplne jednoduchý. Nech sa deje čokoľvek, vždy a vo všetkom sa dá nájsť niečo pekné, z čoho sa môžeme radovať. Tak teóriu by sme mali za sebou. Pravidlá sú, že pravidlá nie sú, jediné čo treba urobiť je usmievať sa. V tejto hre nemáte súpera, jedine sami seba a svoj smútok.
To čo sa písalo v knižke možno bolo nereálne, ale nemyslím si, že tak veľmi. Možno len autorka tak ako ja mala jeden veľký sen. Naučiť ľudí vnímať to pozitívne zo života. Chcete príklad? Dnes svieti slniečko. Nám je veľmi teplo, nevieme čo so sebou, a tak nám nenapadne nič iné ako začať nadávať na horúčavu.. Keby začalo pršať, v tom momente bude ešte horšie. Tak máme dve možnosti. Budeme sa mračiť vždy a za každého počasia, alebo si povieme, že je pekne, slniečko prináša aj radosť tak prečo si to neužiť kým nezačne pršať. A keď začne pršať? Skúste niekedy zložiť dáždnik, vnímať ako vám dážď steká po tvári, alebo začnite skákať po mlákach. Táto úplne jednoduchá filozofia mi už toľkokrát zachránila úsmev. Keď sa na mňa valili problémy jeden za druhým, a ja som si pamätala len slzičky, ktoré mi deň za dňom stekali po tvári. A potom som na chvíľku prestala rozmýšľať nad tým ako sa mám hrôzostrašne a pozrela som vonku. Zistila som, že vonku krásne sneží, pri fontáne hrajú moju obľúbenú pesničku, alebo som stretla človeka, ktorého som už veľmi dlho nevidela. Ak máte pocit, že naozaj neexistuje nič na svete, prečo by ste sa mohli tešiť, aj tu je pomoc. Pomaly otvorte oči, a chvíľku sa okolo seba popozerajte. Nájdite človeka, ktorý je možno smutnejší ako vy a skúste ho niečím potešiť. Neverili by ste čo dokáže jedno malé trápne lízatko za 2,50,-Sk alebo sms v mobile. A keď uvidíte, že ste niekomu zasvietili ako slniečko v pochmúrny deň stavte sa, že vám bude lepšie.
Ak takého nikoho neviete nájsť, tak spravte niečo pre mňa. Pomaly, aby vás to nebolelo, skúste vytvoriť niečo podobné úsmevu na vašej tvári, keď vás stretnem na ulici. Ak neviete kto som, tak sa jednoducho usmievajte na každého koho stretnete. Ale to už je asi veľmi náročné. Hm. Tak sa dnes skúste usmiať aspoň na jedného človiečika na tejto našej planéte. No vidíte, že to nebolí. Keď sa na to budete cítiť môžete to skúsiť aj s takým úprimným nepropagačným úsmevom.
Mohla by som byť dnes smutná, lebo musím byť v práci a pre kopu iných dôvodov, ale budem veselá, lebo budem celý deň dúfať, že sa vďaka mne aspoň jedna smutná osôbka začala usmievať.
