Napriek tomu, že väčšinu Slovákov americké voľby až tak nezaujímajú, koniec koncov vlastného politického cirkusu máme dosť, nedá mi popriať veľa šťastia Kamale Harrisovej. Nielen pre jej program, ktorý je určite lepší pre samotných Američanov, a dovolím si tvrdiť, že aj pre zvyšok sveta, lebo, či sa nám to páči alebo nie, USA má jednoducho nezanedbateľný vplyv na celosvetovú politiku, ale hlavne pre jej optimizmus a pozitívnu energiu, ktorú okolo seba dokáže vytvoriť. V poslednom období som si totiž všimla, že istý druh politikov má spoločný výraz tváre, používajú rovnaké gestá a sú rovnako vulgárni a nenávistní. Skúste si niekedy pozorne pozrieť výrazy tváre a gestá Trumpa, Putina, Orbána, Fica a ďalších podobne zmýšľajúcich politikov sveta. Kútiky úst ovisnuté smerom nadol, zvraštené čelo, zaťaté päste. Ak si dáte niektoré fotografie vyššie menovaných vedľa seba, dokonca sa na seba podobajú, ako by ich jedna mater mala. A takíto ľudia okolo seba nielen vyžarujú, ale aj zhromažďujú nespokojnosť, nenávisť, hrubosť a aroganciu. A ak sa títo ľudia niekedy aj usmievajú, ich úsmevy sú často skôr úškrny, rôzne nacvičená grimasy alebo minimálne obsahujú pohŕdanie. Skúste niekedy, keď pozeráte správy vypnúť zvuk a všímať si aj našich politikov ako sa tvária a bez zvuku na Vás pôsobia. Nemusíte byť odborníkom na reč tela, jednoducho nemôžete nevnímať, koľkí z nich majú zvraštené tváre a kútiky úst otočené smerom nadol, keď stoja nastúpení pred mikrofónmi na tlačovke. A to nielen po atentáte, to by som ešte chápala. Všimnite si napríklad pohŕdavý úsmev Martiny Šimkovičovej. Dúfam, že sa dokáže úprimne usmiať aspoň na svoje dieťa. Alebo takého Kotlára. Ten sa, podľa mňa, už nedokáže úprimne usmiať ani na Martinu. Ďalších príkladov nájdete určite dostatok sami.
Nanešťastie, asi pod vplyvom udalostí, sa prestávajú usmievať aj politici opozície, čo sa na druhej strane nečudujem, stav súčasnej politickej scény je na zaplakanie. Ale aspoň väčšina z nich nemá zatiaľ natrvalo na tvári usadený ten zlovestný, pohŕdavý alebo arogantný výraz, ktorý naopak majú takmer všetci koaliční politici, dokonca už aj niektorí neskôr narodený, ako napríklad taký Bartek.
Keby sa ľudia vo voľbách rozhodovali na základe výrazu tváre a volili by si politikov, ktorí sa zatiaľ dokážu aj nenaučene usmievať a vyjadriť optimizmus a radosť, bolo by nám na svete nie dokonale, ale určite lepšie. Predstavte si svojho šéfa v práci. Väčšina z Vás už určite zažila niekoľkých. Bol znesiteľnejší ten, ktorý sa dokázal spolu s Vami aj zasmiať alebo ten, ktorý chodil okolo Vás večne nahnevaný?
Ja, keby som si mala vybrať, kto bude mojím šéfom, určite by som si vybrala Harissovú a nie Trumpa. Aj napriek vedomiu, že mi nezvýši plat na dvojnásobok alebo nezníži počet hodín, ktorý musím v práci odmakať. Čarovný prútik na všetky problémy sveta Kamala nemá. Avšak čas strávený v práci s Harrisovou by bol určite príjemnejší, ako s Trumpom. Nehovoriac o tom, že pozitívne naladení ľudia majú oveľa väčšiu šancu nachádzať riešenia.
