Fico by urobil najlepšie, keby prestal robiť tlačovky. A keď už ich robí, nemal by hovoriť o tom, kto je ako a z koho nervózny. Lebo, ak to ešte náhodou niekto nepostrehol aj bez toho, pri zmienke o nervozite si aj ten posledný musí uvedomiť, že čím ďalej, tým viac je nervózny on sám. A dôvodov má na to naozaj dosť. Klesajú mu preferencie, jeho stranu chcú odvrhnúť európski socialisti, generálny prokurátor ho neposlúcha. Už aj Trump tlačí na to, aby sme neodoberali ropu z Ruska, nebude sa komu sťažovať, že Ukrajinci poškodzujú ropovod. A Putin si veselo narúša európsky priestor po tom, čo vo Ficovej prítomnosti vyhlasoval, že nikdy nemal a nemá záujem napadnúť západné krajiny. Ešte aj koaliční ministri, ako na potvoru, v čase konsolidácie kazia tendre na sanitky, hasičské autá, košele, čiapky, rukavice a neviem, čo všetko, míňajú na všelijaké podujatia nehorázne čiastky z rozpočtu a novinári sa to vždy dozvedia a neprestávajú klásť nepríjemné otázky. O havárii vytetovaného šéfa Sisky ani nehovorím. Ľudia sú opäť v uliciach a na odvedenie pozornosti nepomáha už ani snaživý Kotlár. A, čo je asi fakt na porazenie, je, že Ficovi dochádza fantázia pri ukazovaní prstom na opozíciu. Sám sa neustálym vyťahovaním celej Šimečkovej rodiny dostal do pasce. Totiž, ak by aj bolo niečo pravdy na jeho obvineniach, tým, že neustále opakuje to isté bez toho, aby to relevantne preukázal, nikto ho už neberie vážne. Ak k tomu pridáme Gruzíncom organizovaný puč a iné nepreukázané nezmysly, ktorými tu pravidelne na tlačovkách straší, tak si príčetný človek musí poklepať po čele a pritom si povedať, preboha, nech už nie je ako verklík a prestane to jednoducho všetko vnímať. Čo však vnímať neprestane, je zostatok na účte dva týždne po výplate.
No, kto by z toho všetkého nebol nervózny? Myslím, že každý. A Fico zvlášť. A nielen preto, že stráca akýkoľvek rešpekt, začína byť fakt na smiech, ale že cíti svoj koniec a má strach.
A tým, že svoju nervozitu dáva najavo, svoj koniec akurát urýchľuje. Voliči totiž jeho nervozitu vnímajú. Tí jeho, zrejme viac podprahovo, ako rozumom, ale pre neho o to horšie. Keď začne byť kapitán lode nervózny, pasažieri na palube skôr, či neskôr pochopia, že loď treba čo najrýchlejšie opustiť.
