Príde, deň, keď súčasný stav, v ktorom nám vládnu politici deštruujúci nehoráznym spôsobom právny štát, aby sami seba ochránili, môžeme zmeniť. Ten deň nepríde zajtra ani za mesiac, ale nie je vylúčené, že príde skôr, ako sa skončí riadne volebné obdobie. Ak má byť zmena úspešná, vo voľbách musí mať volič k súčasným vládnym stranám alternatívu. Jedným z dôvodov, prečo som sa dala na písanie blogu bolo to, že vnimam z vyjadrení novinárov, komentátorov, politológov, ostatných blogerov a aj ľudí vo svojom okolí v tomto smere pomerne veľkú skepsu a svojou troškou sa chcem pokúsiť prispieť k zmene. V predchádzajúcom volebnom období sme tu šancu na znenu po dlhej dobe mali. To, ako to dopadlo k tejto skepse samozrejme značne prispelo. Áno, hneď v úvode sa potýkala Matovičova vláda s pandémiu, neskôr s utečeneckou krízou spôsobenou vojnu na Ukrajine, vysokými cenami energií a následne vysokou infláciu. To bolo veľa aj na mnohé skúsené vlády v iných štátoch a tí, ktorí majú zmysel pre objektívitu tento hendikep vnimajú. Ako by to dopadlo nebyť týchto okolností, môžeme len špekulovať. Preto si myslím, že túto vládu netreba ako takú zatracovať, treba poďakovať tým, ktorí si prácu robili dobre, poučiť sa z jej chýb a ísť ďalej. Lebo inak východisko z tohto marazmu tak skoro nebude. Aj súčasná vláda, okrem toho, že polovica občanov s jej krokmi nesúhlasí, sa potýka a bude potýkať s následkami pandémie a všetkého ostatného a naplno sa to môže ukázať už onedlho, keď príde k predstaveniu konsolidačného balíka, Lebo volič, ten koaličný zvlášť, citlivo reaguje na to, keď sa mu zníži obsah v peňaženke. A to môže nahrať opozícii, keď veci správne uchopí. Samozrejme okrem okolností, ktoré sa nedajú predvídať, prispeli k neúspechu predchádzajúcej vlády v podstatnej miere samotní lídri vládnych strán, čím významne nahrali stranám, ktoré sú dnes pri moci. Na to, aby skutočne existovala pre voliča alternatíva k súčasnej moci je potrebné zabrániť tomu, aby sa to opakovalo. Každému je jasné, že ak sa nestane niečo absolútne nepredvídateľné, žiadna zo strán opozície nebude mať toľko hlasov, aby dosiahla parlamentnú väčšinu. Ide o to, aby opozícia spolu dokázala získať aspoň parlamentnú väčšinu a ak sa jej to podarí, čo určite nebude jednoduché, zostaviť fungujúcu vládu a presvedčiť o tom aj voliča. A tu by si mala opozícia zobrať príklad z dnešnej koalície. Pozrite sa, ako dokážu držať spolu, aj keď, dovolím si tvrdiť, to musí minimálne niektorých z nich stáť obrovské sebazaprenie. Neverím tomu, že časť vládnych predstaviteľov si napríklad pri tom, čo robí a hovorí ministerka kultúry a jej pobočník, keď sú mimo kamier, neťuká na čelo. Dokonca si myslím, že sa nájde aspoň jeden, ktorý sa verejne k tomu samozrejme neprizná, ale v súkromí sa za nich hambí. Neverím tomu, že Kaliňák, ktorý býval aj ministom vnútra si naozaj myslí, že postup ochranky pri útoku na premiéra bol v poriadku. A mohla by som pokračovať ďalej, príkladov by sa našlo neúrekom. Napriek tomu voči verejnosti vystupujú jednotne. Je načase, aby si tento prístup osvojila aj opozícia. Čo najskôr. A to z dôvodu, že takto občanom signalizuje nielen, že to, čo sa aktuálne deje v tomto štáte je neprijateľné a že v tomto smere panuje v opozícii absolútna zhoda, bez akýchkoľvek pochybností, ale aj to, že ak získa parlanmentnú väčšinu, dokážu strany, ktoré ju tvoria spolu v budúcnosti aj vládnuť. Ak sa totiž vládne strany medzi sebou hádajú, ako sme to videli v minulosti, občan často ani nerieši, či má pravdu jeden alebo druhý, len jednoducho vyhodnotí, že takto sa asi ďaleko nedostaneme. A ďalšie fiasko voliči nepotrebujú. Myslím si, že súčasní opoziční lídri vďaka svojim osobnostným vlastnostiam majú lepšií výhľad takúto spoluprácu zvládnuť. Predpokladám, že všetkým, ktorí nesúhlasia s krokmi vlády predsa ide v prvom rade o to, aby sme žili v demokratickom štáte. Mali by teda spojiť sily, potlačiť svoje osobné ambície a hľadať spôsob, ako to dosiahnuť. Napríklad tým, že spoločne využijú obrovský nesúhlas verejnosti s krokmi tejto vlády a ochotu tento nesúhlas aj verejne vyjadriť a pri organizovaní takýchto podujatí sa dohodnú na spôsobe takéhoto vyjadrenia namiesto toho, aby sa trieštili. Postoje je predsa možné vyjadriť napríklad aj tichým pochodom za zachovanie demokracie v štýle Gándhího, alebo sa môžu inšpirovať sviečkovým pochodom z osemdesiatehoôsmeho a v uliciach nemusí byť krik. Ak organizátori vyzvú ľudí, aby nechali doma svoje vlastné transparenty a namiesto toho si, na čele s jedným veľkým transparentom, na ktorom sa včetci lídri zhodnú, opäť zobrali do rúk kľúče alebo niečo iné, čím dajú najavo, čo si o tejto vláde myslia, verím, že to ľudia budú v záujme veci rešpektovať. Ale určite by nemali ľudia zostať doma len pre to, že si to Fico a jeho družina prajú a strašia, pretože nespokojných ľudí pochopiteľne v uliciach nepotrebujú.
Vieme, čo sa za ich jednotou skrýva a vieme, že ich motivácia je silná.
Ukážte im s polu s nami, že aj Vaša motivácia je rovnako silná.
