NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK AKO VYZERÁ / Meno koňa
3.
Umyla si ruky. Stihla dať seno zajacom, povyberať vajcia spod sliepok, zamiesť dvor ,nakŕmiť psov a vyčistiť ten hnusný prístavok ,lebo zajtra tam dovezú ďalšieho koňa.
Ešteže je zima ,a má menej roboty na dvore. Prezliekla si čisté tepláky, a úkosom sa premerala v zrkadle. Chudá nikdy nebola, to snáď ani nejde , keď toľko robíš okolo statku.
Je pravda, že pribrala, ale nevadí ,na jar bude jazdiť, a tak to zhodí
A vlastne načo, kto by to robil, ešte asi ostali buchty, čo piekla včera. Prečesala si krátke vlasy a naliala mlieko mačkám.
Potom si v izbe prikúrila ,a zapla počítač. Naťukala ZOZNAMKU. Mala tam svoj profil, dala
si fotku nejakej herečky, ktorá sa na ňu trochu podobala.
Nový objav bol PEPE. Písal si s viacerými, ale mala pocit, že s ňou trochu viac.
Pýtal sa jej, odkiaľ je
A ona sa tešila na každú jeho správu. V živote by mu nepísala, že býva na dedine, a vo voľnom
čase kydá hnoj.
Nie, je to farma. Kde jazdí na koňoch, a na údržbu má svojich ľudí, ako ináč. Je šťastná, a chodí
dobre oblečená. Keby tak videl tie gumáky. Neuvidí.
A jasné, že má školy. Teda on ,to sa hneď pozná. Je iný, ako chlapi z dediny. Vie hovoriť
o krásnych veciach. O krajinách kde nikdy nebola, a ktoré pozná iba z televízie. Chvíľu sa
zasnívala. Biely piesok, modrá pláž, hudba ,príboj, vietor, a on.
Stmievalo sa, keď zatiahla záves na okne. Konečne. PEPE je na nete.
Niekto zvonil pri bránke. Suseda, že by prišla na debatu.
No, čo teraz. Vypla počítač.
Suseda bola stará dôchodkyňa, čo sa nudila, celý deň hľadela z okna ,a bola pochodujúca
kronika. KDE,KTO, S KÝM, AKO,PREČO,KOĽKO KRÁT
Ruky sa jej triasli, ale zrak mala orlí, úplne na všetko., A spustila.
Aký dym to šiel ráno z horného konca ,lebo to určite zase niekto pálil starý nábytok, miesto aby si vzal kontajner, že starostka stále sľubuje, že dá opíliť tie tuje na cmiteri ,a nič, a že tie detiská si ju fotili na mobil, a to sa predsa nemôže, lebo to bolo v televíznych novinách.
A že pán farár kšeftuje s vínom, a aj tak je zlomené, že mu neni hanba, svätý otec ,a to ešte
mal kázeň, o tom ako si ľudia majú pomáhať ,a že si vôbec nevšimol, že vyčistila všetky kalichy v kostole, a robí to lepšie, ako Mara, lebo tá aj tak nič nevie.
Po 2 hodinách sa zberala /konečne!/keď vytasila s najzávažnejšou správou večera.
„A vieš Terka, že čo sa včera stalo. NO TAK TO BOLO!
„Čo bolo?“, dúfala, že sa konečne pohne ku dverám. Ale nie.
„No tak včera, včera sem prišlo drahé čierne auto.“
„Naozaj?“
„No ,a vystúpil taký mestský elegán, a pýtal sa, že kde je tu farma s koňmi. Že chce kúpiť
žrebca ,čo sa volá RICKY, a že dá dobrú cenu. Mala som vo fertuške aj ceruzku, no tak mi to divnô meno napísal. A čo sme my Amerika, keď sa koňom dávajú takie mená!
A že je z dí sí!!! Či odkiaľ!!!
No videl to svet!!!!!!
„A čo ste povedali?“
„Nič, moja, nič, však tu takého koňa nikto nemá, a farmu už vôbec nie“.
Tetka úkosom prezerala dojem svojich rečí, a čakala .Tých koní zas v dedine až tak moc nebolo. Tak prebrali, aké je dnes všetko drahé, a zvlášť krmivo pre kone.
A potom konečne odišla.
Zavrela za ňou dvere a zamkla. A zapla počítač. JEDINÝ komu napísala o žrebcovi, a že sa volá RICKY bol PEPE.
Lenže, on predsa nevedel adresu, ani nič bližšie, tak odkiaľ. A koňa mali priviesť ráno. Koňa, na ktorého dlho šetrila.
PEPE bol prihlásený. TAK čo spraviť. A možno to nebol on, však nevedel adresu, kraj, ani
ako sa volá priezviskom, nemá to odkiaľ vedieť.
Tak, že by ten, odkiaľ ho kupovala. Vzala mobil, našla číslo a úplne zabudla, koľko je hodín.
Majiteľ bol už v posteli, ale ubezpečil ju, že naozaj o tom koni nikomu nehovoril.
A načo. Je predaný ,a ráno jej ho dovezú aj zo zmluvou.
Nie, žiadni ĎALŠÍ kupci neboli a
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“
Zapla znovu zoznamku. NIE, o koňovi sa pochválila iba PEPE, nikomu inému. Nebol prihlásený.
To bude nejaká náhoda, usúdila nakoniec ,a šla spať.
