Titulkom som mal v úmysle vás šokovať. Šokovať a zobudiť. A neprestanem s tým, kým ma niekto nebude konečne počúvať. Politikov sa to netýka, tí sú za vodou a na ostatných kašlú. Mám na mysli vás, nás, členov stáda.
Zvyčajne sa nenechávam masírovať tzv. televíznou zábavou, čo ju kydajú na kilá po večeroch na našich dvoch slávnych programoch. Niekedy však prehovorím sám seba aspoň na nejaké tie dokumenty alebo publicistiku, keď už teda slobodne a porevolučne dobrovoľne nikam nechodím, lebo veď kto by aj na to mal, nie? Túto moju cestovateľskú a po všeobecnom poznaní prahnúcu úchylku mi pomáha ukájať, okrem iných, aj naša verejnoprávka. S očakávaním som pozeral na príbeh jednej Slovenky, ktorá našla svoje šťastie vo Francúzsku ( i keď to šťastie z nej nejako príliš nesršalo, aspoň ja som mal ten dojem ). Následne, pár dní dozadu a nie celkom bez súvislosti, som sa nechal rozčúliť správou o zázračnom navrátení otcom uneseného chlapčeka do náruče matky, za týmto účelom pôsobiacej na pozadí predstaviteľov našich orgánov ako mlčanlivá svätica.
Jeden z uznávaných odborníkov v oblasti na mnohých miestach zdôraznil, že sa počas desiatok rokov praxe nestretol s tým, že by sa rodičovi ( násilne ) odcudzené deti niekedy sami a spontánne k tomuto rodičovi „vrátili“. Rovnako sa nestretol s tým, že by sa dlhoročne ( násilne ) narušený vzťah obnovil na rovnakej báze, s rovnakou kvalitou a intenzitou ako predtým.
Tak som sa po viac ako troch rokoch konečne dočkal spravodlivosti – a s ňou aj moje/naše deti ! Bohužiaľ spravodlivosť a dobrá, správna vec sú iba veci teoretické a abstraktné; sú iba na papieri. Pretože stačí jeden človek, nazvime ho „špeciálny jedinec“ a všetky papiere sveta sa stanú bezcennými zdrapmi. Toto je rozprávka so zlým priebehom, deťom ani nastávajúcim manželom ju teda radšej nečítajte.
Zase sú tu Vianoce, pre väčšinu ľudí sviatky pohody, pokoja, lásky. Veľmi často je to však obdobie, ktorí mnohí nemajú príliš v obľube – z rôznych dôvodov. Pre mnohých je to obdobie smútku, nepokoja, bolesti. Bohužiaľ, tak ako väčšina rozvedených otcov, patrím k tým druhým.
Neprestanú kuvikať. Ani ja neprestanem – a ja nakoniec zvíťazím, z jednoduchého dôvodu: ja bojujem za niekoho, v mene niekoho a zároveň za seba, zatiaľ čo oni bojujú len za seba. Ba, zvíťazím aj preto, že moja strana je tá správna; že pravda je na mojej strane; pretože som vytrvalejší ako oni. Dejiny mi dajú zapravdu.
Rozvod je nepríjemná, často hnusná záležitosť, hádam mi dáte zapravdu; a vôbec, každý súdny spor. Viem to z vlastnej skúsenosti – mám na krku asi štyri súdne spory, vrátane medzinárodného. Obávam sa, že situácia pomaly zreje na piaty. Do žiadneho z tých sporov, vrátane rozvodového, som nešiel dobrovoľne. Žiaden z nich ma nijako neteší, neuspokojuje, neprináša mi nič pozitívneho – iba ak by víťazili deti, lenže to sa zatiaľ nestalo.
Povedzme, že sa mi splnil sen a som diktátorom pomyselného štátu, nie nepodobného tomu nášmu. Ako diktátor, princeps inter patres, určite nie som žiaden demokrat ani parlamentársky mäkkýš. Záleží mi iba na jednom: aby moji občania boli spokojní, lebo vidia a veria, že systém funguje a je dobrý. To mi zaručí, že ma ako diktátora budú naďalej podporovať. S trochou rozumu môžem vládnuť desiatky rokov, nie ako tie krátkozraké „demokraticky zvolené" vlády so životnosťou iba na pár rokov, na jedno obdobie. S nimi nie je spokojný nikdy nikto - a preto sa striedajú, či skôr, sú striedané. Povedzme teda, že mi podriadení hlásia nespokojnosť mnohých občanov s rozhodovaním o rozvodoch a najmä o zverovaní detí po rozvode. Zamyslím sa deň-dva - viac nepotrebujem, som predsa diktátor. Nakoľko mám fakt veľké právomoci a nikto mi do toho nekafre, výsledkom je zopár jednoduchých zákonov.
Dvaja z mojich nemnohých priateľov ma upozornili, že som vo svojich textoch hádam možno pritrpký, pritvrdý. Nuž, niekedy hádam aj som - a určite je ťažké byť priateľom občasne trpkého, občasne tvrdého človeka. Moji priatelia sú však na tom o niečo „lepšie" ako ja; takže si tú trochu trpkosti, či tvrdosti ( z nej vyplývajúcej ) nejako odôvodním.
Tak som zase raz premýšľal, o čom sú rozvody a hlavne, o čom je zverovanie detí po rozvode skoro výlučne matkám. Ak odhliadnem od rozvodového priemyslu štátu a zainteresovaných povolaní; ak odhliadnem od „priemyslu na programovú a celoplošnú ochranu žien" a odhliadnem aj od záujmu korporácií ( obchodu, služieb, výroby ) na rozdeľovaní rodín a fungovaní jednočlenných domácností ( viď môj prvý článok ), ide tu hlavne o psychológiu. Mojou teóriou je, že ak žena nie je matkou, nie je ... ničím výnimočným, či skôr, nie je viac než iný občan, napríklad otec. A to - rovnocennosť a rovnoprávnosť - väčšinu z nich desí.
Sme v rozklade: naša spoločnosť sa rozkladá, my ju rozkladáme - aktívne, sebazničujúco, hlúpo, slepo, bláznivo. Náš spôsob života upadá, napadnutý a každý deň napadaný rakovinou konzumu, spochybňovania a relativizácie, egoizmu, neexistencie hodnôt, princípov a zákonov, ktoré by sme si vážili, ctili, dodržiavali. Vieme to, cítime to, vidíme to, ale ... nebojujeme proti tomu. Ak náhodou áno, potom sme tí nemnohí - blázni, moralisti, fundamentalisti, archaici, spiatočníci, kverulanti, nepríjemní, teroristi.
Dlho som váhal, či dám toto vonku, medzi ľudí - nakoniec, všetko, čo napíšete, bude použité proti vám, nie? Momentálne sa stále súdim ( asi s veternými mlynmi ) o zverenie detí, ktoré ich matka uniesla do zahraničia. Mám na krku 4 súdne procesy spojené s rozvodom, deťmi, majetkom - všetko veci, ktoré by vôbec nemuseli byť, alebo ktoré by mohli byť redukované na dva-tri mesiace a výdaje maximálne tisíc éčok. Rozprávka? Možno; možno nie.
Som za trest smrti. Som za to, aby bol ukončený, zničený a vymazaný život tvora, ktorý dokázateľne ukončil, zničil ( no nie vymazal ) život iného človeka. Som za to, aby bola existencia takého tvora raz a navždy vyradená z ľudského genómu a z kruhu ľudskej spoločnosti. Som za to, aby vrah - otčim utýraného dieťaťa bol okamžite popravený a aby jeho takzvaná matka bola zavretá na doživotie, bez práva návštev. Nie, v tomto ohľade nie som demokrat - a ani ním nechcem byť.
Rozvod a peniaze – konšpiračné teórie. Som rozvedený, mám kopu času, tak rozmýšľam. Analyzujem, to mi ide dosť dobre. Témou je finančná situácia pred rozvodom a po rozvode – nakoniec, peniaze sú v tejto pľuhavej dobe zaujímavé. Nie je to pre slabých čitateľov a tých, ktorí chcú za pár riadkov zistiť všetko – ja sa k svojmu námetu dostanem až na druhej A4. Skrátka, vášnivý spisovateľ si žiada rovnako vášnivého čitateľa :-)
