V Honte máme niekoľko zaniknutých usadlostí, hradov, kaštieľov či kostolov. Niektoré sme už odkryli, iné len čakajú kým ich objavíme. Pustý kostol nebolo treba objavovať, miestny vo Veľkej Čalomiji dobre vedeli, kde sa nachádza. Zaiste tomu dopomohlo viditeľné murivo, ale aj fakt, že ešte v roku 1868 ho miestny navštevovali.
Veľkú Čalomiju nájdeme asi 25km juhozápadne od mesta Veľký Krtíš. Cesta ku kostolíku je veľmi ľahká. Hneď za autobusovou zastávkou vpravo vedie asfaltová cesta. Autom môžeme pohodlne prísť až ku kostolíku, no môžeme ho nechať aj na malom parkovisku za zastávkou. Keď vyjdeme menšie stúpanie už budeme vidieť priečelie. Po pravej strane kostola si môžeme všimnúť historický cintorín, na ktorom sa pochovávalo od 12. do cca 19. storočia. Keď vkročíme do kostolíka ocitneme sa pod chórom a po stranách nájdeme informačné tabule, ktoré nám povedia čo to o stavebných etapách. Približne v polovici si môžeme všimnúť prechod medzi pôvodnou románskou stavbou a neskoršie pribudovaným gotickým rozšírením.
Kostolík bol postavený niekedy v prvej polovici 13. storočia, ako jednoloďový románsky kostolík ukončený apsidou, orientovaný smerom na východ (pôvodná časť). Na prelome 14. a 15. storočia bol románsky kostolík rozšírený a upravený v gotickom štýle (rozšírenie). Počas gotickej prestavby bola pod touto časťou postavená krypta. Pravdepodobne ju dali postaviť Gáspárovci, lebo jeden člen rodu mal uraziť kráľa. Ten namiesto trestu nariadil postavenie cirkevnej stavby v okolí kostola. Gáspárovci teda postavili hrobku.
Románska a gotická časť sú v podstate hlavné stavebné fázy, ktoré dodnes môžeme pozorovať voľným okom. Čo už asi voľným okom vidieť nebudeme, sú následky požiaru v 17. storočí, ktorý poškodil gotickú omietku. V tomto prípade sa opierame o písomné pramene, z ktorých sa najviac dokumentov zachovalo z 18. storočia. Niekedy v 30. rokov sa mala opraviť južná stena a pôvodné tehlové steny v kostolíku. V 50. rokoch bol pôvodný gotický portál nahradený bránou v rovnakom štýle, a pri tejto prestavbe mohol vzniknúť aj južný vchod. Kanonická vizitácia, z roku 1758, nám v kostole opisuje kazetový strop, v západnej časti drevený chór bez orgánu, maľovanú drevenú kazateľnicu a dva oltáre – hlavný zasvätený Všetkým svätým a bočný zasvätený Panne Márii. Čo sa vonkajšieho vzhľadu týka, vizitácia spomína drevenú vežičku a zvon. Ďalšia vizitácia z roku 1761 spomína už tri oltáre, orgán a vysvätený zvon. Rovnako vieme, že južný vchod mal dostať posilnené klenuté dvere. Vizitácia z roku 1766 už hovorila o dôležitosti opravy strechy, ku ktorej pravdepodobne nedošlo, resp. len čiastočne. V 19. storočí sa opravila severná stena, ale časť šindľovej strechy kostola sa v roku 1868 zrútila.
No a tu nastáva celkom zaujímavá situácia. Strecha, resp. kostol už opravené neboli, aj keď snaha bola, len sa nenašlo dostatok financií. Namiesto kostola sa začala pre bohoslužby využívať kaplnka v obci, kostol začal postupne chradnúť. Kým v 19. storočí ešte stáli jeho riadne múry, z čias 1. svetovej vojny si obyvatelia spomínajú už iba na múry sakristie. Do začiatku 21. storočia sa z kostola zachovala len časť obvodového muriva, priečelie s trojuholníkovým štítom a gotickým portálom. Práce, ktoré započali v roku 2007, a trvali skoro desať rokov, úžasným spôsobom oživili nie len kostol, ale aj jeho okolie. Vďaka nim, sa v každom ročnom období môžeme ísť pozrieť na toto malé múzeum na juh Hontu.
