Obec Lišov sa nachádza v najjužnejších výbežkoch Štiavnických vrchov. Nájdeme ju východne od Hontianskych Tesár, teda smerom na Sudince, za ktorými odbočíme na sever. Najstaršie osídlenie v oblasti siaha až do doby kamennej, do rokov 3200 - 2900 pnl. Kontinuálne nachádzame nálezy z doby bronzovej, z rokov 1500 - 1100 pnl. V 13. storočí nášho letopočtu nachádzame obec pod názvom Lysov. V 15. storočí evidujeme príchod niekoľkých českých a moravských exulantov, ktorí tu založili pivovar a pestovali chmeľ. V roku 1554 obec prepadla Osmanská armáda, ktorá neprišla na české pivo. V 16. storočí boli obyvatelia nútení čeliť osmanskej hrozbe na vlastnej koži. Osmanské výboje a plienenie dali, s najväčšou pravdepodobnosťou, za vznik tzv. skalným obydliam, ktorými sa dodnes môžu Lišovčania pochváliť.
Unikátne historické obydlia sú ručne vytesané do tufových skál vulkanického pôvodu (usadený sopečný prach). Sú považované za jedinečnú ľudovú architektúru a ich počet sa odhaduje až na 250 objektov. Vznik skalných obydlí sa datuje do 15. až 16. storočia, kedy mali slúžiť ako úkryt pred Osmanskou armádou, ktorá podnikala nájazdy na naše územie. No Osmanská hrozba nebola jediná v našich dejinách, a preto môžu byť aj staršieho dáta.
V Lišove skalné obydlia rozdeľujeme na dve skupiny podľa účelu využitia. Prvú skupinu tvoria objekty vytesané do skaly za účelom bývania a druhú skupinu tvoria pivnice využívané na uskladnenie vína a potravín. Najväčšie skalné obydlia a pivnice patrili v stredoveku šľachticom, zemepánom, ako aj bohatým mešťanom z banských kráľovských miest. Šľachtici či iní majitelia v týchto obydliach pravdepodobne nebývali. Predné časti vytesaných skalných priestorov, ktoré slúžili na bývanie, boli obydlia pre panského vinohradníka a jeho rodinu. Ten mal na starosti vinice, výrobu vína, uskladnenie vína, ako aj jeho stráženie. Samozrejme všetko pre svojho pána.
Najväčšie a najzaujímavejšie sú Drieňovské skalné obydlia a s nimi súvisiace pivnice, približne 1,5 km severne od obce. Tie boli vytesané v blízkosti panských viníc, ktoré boli vysadené na Drieňovskej hore, Bukovskej hore a Sriebrnici. Drieňovské skalné obydlia majú nie len dva veľké pivničné priestory, ale aj obývaciu časť (pozostávajúcu z dvoch izieb), pitvor s komínom a udiarňou, komory, maštale a miestnosti na pálenie liehu. Vrch nad skalným obydlím, ktorý tvoril jeho strechu, bol pokrytý šindľom. Pred hlavným vchodom boli ešte do roku 1905 dva stĺpy s kamennou oblúkovou klenbou. Steny boli v minulosti bielené vápnom, usudzujúc podľa zachovaných stôp na stenách. Po ľavej strane skalného obydlia boli do kameňa vytesané záchody. Približne 300m od obydlia sa nachádzala studňa. V roku 1905 Drieňovské skalné obydlie odkúpil Ján Pavlovic st. od statkára Karola Prónaiho. Odvtedy sú obydlia vo vlastníctve jeho potomkov. Po vzniku JRD sa v týchto skalných objektoch začali uskladňovať zemiaky a obilie. Podobné pivnice sa nachádzajú v katastri celej obce a všetky sú dnes v súkromnom vlastníctve.
Ďalšie kamenné obydlia sa nachádzajú na Horných a Dolných Brehoch. Sú to menšie miestnosti vytesané do skoro zvislého kamenného svahu vulkanického pôvodu. Zatiaľ však nevieme presný dátum, kedy boli obyvateľmi vysekané. V niektorých prípadoch boli súčasťou skalných obydlí aj malé murované stavby pred obydlím. Tieto objekty boli udržiavané, pokiaľ v nich bývali ich majitelia, ktorých odchodom ostali opustené a schátrali. V lepšom prípade sa premenili na pivnice na skladovanie zemiakov či vína. V štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia bolo obývaných ešte 15 skalných obydlí. Poslední obyvatelia týchto skalných obydlí odišli bývať do obce Lišov v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.
Na moju hanbu sa priznám, že ešte minulý rok som ani netušil, že obec Lišov vôbec existuje, tobôž, že je v Honte. Zmenilo sa to vďaka OZ Lišov Múzeum, ktorého zakladateľ, Jakub Dvorský, mi aj poskytol základy pre tento článok. Jakub je svetaznalý mladý muž, precestoval Európu, z časti aj Afriku, po cestách naberal skúsenosti a rozhľad. Keď sa vrátil do rodného Lišova rozhodol sa upadajúce obecné múzeum a dedinku na okraji záujmi priniesť k životu, možno ako jediný si uvedomoval potenciál aký v sebe skrývali. A podarilo sa mu to. Po asi dvojročných prácach na múzeu, otvoril jeho brány návštevníkom v roku 2017. Zaujímavé je, že múzeum funguje nie len ako inovatívna komunitná organizácia zaoberajúca sa cestovným ruchom a rozvojom vidieka, ale aj neformálnym vzdelávaním cez ERASMUS+ a iné projekty.
Samotný areál múzea tvoria zatiaľ tieto tri časti:
1. Tradičný Lišovský ľudový dom s názvom „Lišovská Chyža-izba“, ktorý bol postavený v roku 1916 a predstavuje typické miestne a regionálne architektonické prvky v miestnostiach, ktoré sú zariadená v ľudovom vidieckom štýle
2. Replika keltského obydlia, ktoré tu bolo postavené v roku 2016-2017 v spolupráci s rôznymi dobrovoľníkmi, historikmi, archeológmi z celej Európy;
3. Galéria Masiek s viac než 400 exponátmi masiek z celého sveta. Je jediná na Slovensku okrem iného sa v nej nachádza aj malý obchod s ručne vyrábanými výrobkami od miestnych remeselníkov, umelcov, a farmárov. Takýto obchod vytvára základ pre ďalšiu propagáciu miestnych výrobkov turistami, ktorí navštevujú región Hont.
OZ Lišov Múzeum organizuje taktiež rôzne podujatia ako napríklad vianočné trhy atď. Múzeum v Lišove kladie dôraz na udržateľnosť, čo znamená využitie miestnych materiálov a využívanie zdedených remeselníckych zručností a tovarov, vyrobených v obci, či v regióne. V konečnom dôsledku všetky tieto udržateľné činnosti podporujú kvalitu krajiny a zvyšujú pridanú hodnotu vidieckeho prostredia. Okrem toho, tradičné krajiny majú významné prírodné hodnoty a sú bohaté na biodiverzitu. Múzeum momentálne pracuje na rekonštrukcii domu z roku 1887, pri obnove využívajú pôvodné materiály ako je hlina kameň a drevo – tento dom bude slúžiť ako kaviareň. Múzeum sa venujeme sa aj vzdelávacej činnosti a projektom ERASMUS+, kde mávajú ročne niekoľko výmenných pobytov.
