((lady))
V tomto projekte som chcel experimentovať s príbehovosťouvo videu. Vytvoril som príbeh, ktorý je vlastne banálny (konkrétne: Oni spia, potom je východslnka, takže vstanú, celý deň im rýchlo zbehne, večer sa idú zabávať, potom idúspať, načerpajú sily do nového dňa.), alechce si to vynahrádzať pocitovým pôsobením a nejednoznačnou čitateľnosťou, resp.nečitateľnosťou. Takže, keď sa v príbehovom videu príbeh vytráca,vynahradí to niečo iné? Mohli by to byť estetika, pocity, lyrickosť, radosťz neznámeho...?
Okrem tohosom skúmal ako závisí “vznešenosť“ predmetov použitých k vystavaniu scény,alebo na navodení dramatickosti dejov a pod. Preto som použil málodôstojné predmety, prostredie, kde sa príbeh odohráva som vystaval doma vdetskej izbe, slnko je lampa, perina sú hory, obal od dezertu je spoločnébývanie.
Ešte mazaujímalo, či by sa mohol divák stotožniť s niečím takým ako je kúsokľadu, alebo či vôbec bude brať Ľad ako zoživotnenú postavu.(Vychádzal som zprincípov animácie, kde je myslím väčšinou pravidlom, že postavy by malivyzerať tak, aby sa s nimi mohol divák stotožniť, aby teda prebehol tenzásadný posun vnímania neživého materiálu ako živej bytosti).Prvotným popudom pre vytvorenie tohoto videa bolo okrem iného ajzhromaždenie zaujímavých (a pekn ých ) vecía dávanie do súvislostí (prikladanieniečoho k niečomu, ako to spolu vyzerá a čo by sa s tým mohlo udiať) pomocou intuície (alebo nejakejlogiky, ktorej nerozumiem, ale pravdepodobne sa neriadi rozumom, ale niečímneznámym). Takže výsledné video vnímam viac ako obraz, ktorý nemusí byťpochopený, a napriek tomu môže osloviť.
