„Live Aid na slovenský spôsob" vypuklo o rok neskôr a tiež sú v nej zastúpené všetky hviezdy nášho hudobného neba, no tým zdá sa celá podobnosť aj končí . . . Nemá tu cenu porovnávať skladateľské kvality Michaela Jacksona a Lionela Richieho s naším Patejdlom, Valovičom a Janovicom, lebo len napr. kultúrne paradigmy krajín, v ktorých spomínané hudobné počiny vznikali sú neporovnateľné. No na druhej strane je faktom to, že to mohlo dopadnúť aj lepšie.
Skladba ako taká neurobila dieru do sveta no ani veľmi neublížila. Samotný dôvod jej vzniku (medzinárodný rok mieru), družné zastúpenie všetkých vtedajších hviezd či text (aj keď plný naivity a patetickosti) však so sebou nenesú až tak špinavé a nevkusné šaty rozostavaného petržalského sídliska ako spomínané video. Kým „kolegovia" zo západu natočili celý klip v štúdiu, kde nemožno nič pokaziť, tí naši pokazili asi všetko, čo sa dalo . . .
No bez toho budovateľského rázu, by to asi nešlo. A tak sa naši protagonisti chtiac nechtiac (aspoň tomu verme . . .) dali zaviesť na stavenisko za Dunajom, kde nám v obkolesení všetkých tých rozostavaných budov želali „dobré ráno". V rozostavanej Petržalke medzi tými dominantnými kulisami nechýbajú palety plné tehál, panely či ťažká stavebná technika, nad ktorou držia ochrannú ruku všade prítomné žeriavy. Hlavní hrdinovia sa počas celého videa kde tu zjavujú, aby nám v závere, po spoločnom výstupe na strechu jedného z nedokončených panelákov spoločne zaspievali, ako v nich „spieva jemný tón", ako nás tou „piesňou láskavo hladia", či to ako im „patrí celý svet", a teda asi to, čomu nik z nich okrem malej Darinky Rolincovej neveril . . . „Malou" perličkou v závere je biele krídlo s ornamentálnou výzdobou, ktoré „priletí" za pomoci žeriava, čo len zvýrazni absurdnosť celého pokusu o videoklip. A pritom stačilo tak málo. Veď kebyže sa celý príbeh odohráva napr. v lunaparku na neďalekom Tyršovom nábreží, bolo by to ako sa hovorí, z úplne iného súdka. Peťko by Darinke a Beatke na strelnici vystrelil červený karafiát, všetci by jedli cukrovú vatu či žuvali žuvačky Pedro a v závere by nám z paluby lode pekne zakývali. Viem nabralo by to na infantilnosti a znásobila by sa hore spomenutá patetickosť a naivita, no na druhej strane by sa to dalo odpustiť s ospravedlnením, že to bolo pre deti ... , čo sa pri spomínanom videu nedá . . .
Lenže to asi nešlo, aj keď mi to niekedy príde už ako výhovorka. A tak nám neostávalo nič iné, ako sa na hlavné osobnosti toho, čomu hovoríme zlatá éra československej popmusic pozerať aj takto...
S odstupom času sa na to predsa len pozeráme skôr s úsmevom, keďže to v nás evokuje staré časy (na ktoré sa väčšinou spomína ako na tie dobré) no na druhej strane nám po chvíli úsmev klesne, keď sa zamyslíme, akú pečať na tom všetkom nechala vtedajšia doba . . .
tak teda
dobré ráno
