kominár chytá motýle
uviaznuté
v teple naších domovov
a ráta pri tom
do desať
presne tak ako my
. . . v časoch
keďa sa ešte dalo
beztrestne snívať
. . . v časoch
keď úsmev
či padajúca hviezda
vedeli vybaviť
aj nemožné
. . . v časoch
ktoré
sme si predovšetkým
my samy
zakopali pod zem
tak hlboko
že sa za to čo sme vykonali
bojíme najviac
samých seba . . .