Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
v podvečer
aj tie lány
slnečnicových úsmevov
zbalia
svoju radosť
a svoj pohľad
zamieria
kdesi tam
kde sa nás to netýka
vyhasnuté príbehy
dve mená
navždy vryté
do kmeňa stromu
a k tomu
jeden mlčanlivý pohľad
čo hovorí všetko
a za všetkých . . .
už od nepamäti
podávame ruku životu
s nádejou
že nás prevedie
tým svojim kráľovstvom
aj keď dobre vieme
že je to všetko
úplne ináč . . .
