už navždy

z pod rúk
nám utekajú sny
belasé nebo
a jeden
nedokončený príbeh
vrhajúci sa
do každého nového „Zajtra"
rovnakým spôsobom
ako tomu bolo
naposledy

láskou meníme svet
strácame to
čo bolo predtým
Nové

rozhadzujeme slovami
ako dážď
rozhadzuje svoju pýchu

a staviame nový svet
ktorému
už onedlho nik neuverí . . .

večer
si s nádejou na lepší zajtrajšok
líhame
ako malé dieťa
ktorému sa zajtra
začína plniť
jedno z tajných prianí . . .

ráno nás však opäť
nemilo prekvapí
a zobudí
do sveta
ktorý sme včera toľko krát
hádzali za hlavu . . .

ale to vôbec nevadí

lebo až raz opäť
príde
čas na lásku
darujeme jej svoje srdcia
tak

akoby to malo byť
už navždy . . .