Plánovači mítingov hovoria jasnou rečou

Písmo: A- | A+

Alebo o tom, ako sa počas pandémie v priamom prenose menia kritériá pre výber destinácií a priestorov na podujatia a prečo je dobré o nich vedieť.

Počas uplynulého víkendu bol zverejnený rozsiahly a veľmi zaujímavý prieskum monitorujúci jeden rok v životoch profesionálov v odvetví Business Meetings.

Časopis Kongres Magazine presne rok zbieral dáta v rámci svojej databázy cca 70 tisícov kontaktov na nákupcov podujatí, dodávateľov a destinačných marketérov. Uskutočnil dvanásť online prieskumov a podarilo sa mu zozbierať viac ako 7000 odpovedí. Celkom slušný výkon. Plánovači mítingov sú zväčša dosť zaneprázdnená cieľovka, zjavne táto doba utlmených biznis aktivít a home officov praje aj dotazníkom.

Dokument má síce cez päťdesiat strán, ale musím povedať, že to bolo zaujímavé čítanie. Aspoň pre mňa. Zozbierané dáta ukazujú, ako sa očakávania respondentov menili s pribúdajúcimi mesiacmi od vypuknutia pandémie. V apríli 2020 väčšina optimisticky odhaduje návrat k live eventom na konci 2020, následne sa svorne rušia a presúvajú eventy, no a v decembri 2020 sa odhady o živých eventoch presúvajú ku koncu roka 2021.

Každopádne, nikto z respondentov ani v najmenšom nepochybuje o návrate k live podujatiam. Dôvodom je, že digitálne eventy skrátka nemôžu nahradiť networking a budovanie obchodných i osobných vzťahov.

Rada by som však poukázala na niečo iné.

Ako destinačného marketéra ma zaujali tieto tri zistenia. Týkajú sa výberu destinácií a priestorov pre budúce podujatia. Prečo? Hlavne preto, že čísla a vyjadrenia jasne ukazujú, že stále máme šancu zabodovať ako kongresová destinácia.

1) Kongres Magazine sa svojich respondentov pýtal, ktoré kritériá budú pre nich pri výbere destinácie pre budúci event kľúčové. 

Na prvých troch miestach sa umiestnili celková bezpečnosť, dostupnosť a komfort v rámci destinácie a obľúbená formulka všetkých nákupcov podujatí – „value for money“, čiže hodnota za peniaze.
Na prvý pohľad by sme ako krajina i ako Bratislava mali byť v rámci týchto kritérií OK. Sme bezpečná krajina. Máme v dobrej dostupnosti dve letiská, v rámci destinácie nie je nikam ďaleko, presuny sú relatívne komfortné. Čo sa týka cien, v porovnaní so svetom máme stále dobrý pomer ceny a kvality.

Problémom však je, že o tom nikto nevie. Prieskum dokonca „hodil do pléna“ aj otázku, kam budú kroky nákupcov smerovať po uvoľnení reštrikcií ako prvé. V top 10 boli samozrejme stálice ako Španielsko, Francúzsko, UK a Rakúsko, no prekvapivo sa tam objavili aj Slovinsko, Chorvátsko a Čierna Hora. OK, je to možno demografiou respondentov, ale aj tak ma to zarazilo. O potrebe nakopnutia destinačnej propagácie ale inokedy.

2) Zaujali ma aj odpovede na otázku, „ktoré z uvedených vecí považujete za najdôležitejšie pri výbere venue (priestoru na podujatie)“?

Suverénne najdôležitejšími kritériami boli flexibilita priestoru, kvalita služieb poskytovaná v rámci venue a bezpečnosť (resp. zdravotná bezpečnosť).

Prečo je to zaujímavé? Práve sa diskutuje o výbere projektu pre nové kongresové centrum (aby sme nezabudli, má byť multifunkčné a pokryť aj potreby kultúrnych podujatí), pričom v jednom z posledných mediálnych výstupov sa skloňuje aj hodnota za peniaze. Nepíše sa tam síce hodnota čoho za peniaze, no nevyzerá to na pomer ceny a kvality tak, ako ju vnímajú nákupcovia eventov. Možno to bude skôr o hodnote vo forme výberu daní pre štát, o ktorej som už niekoľkokrát písala v predošlých blogoch.
Zatiaľ sa aktívne nediskutuje ani o vhodných priestorových špecifikáciách, o variabilite priestoru a bezpečnosti kultúrno-kongresového centra. Teda o základných kritériách pre cieľovú skupinu. Je totiž viac než pravdepodobné, že „do módy“ prídu hlavne priestranné a vzdušné sály a spoločné priestory s možnosťou kombinovať ich s open air podujatiami.
Napríklad taká literatúra pre architektov a projektantov stanovuje plošné potreby pre rôzne typy budov. Konferenčné miestnosti sú zadefinované tak, že každá sála by mala disponovať vnútornou plochou 1,5m2 na osobu a celkovou plochou vrátane obslužných priestorov (foyer, toalety, zázemia pre techniku a catering) minimálne 2,5 m2 na osobu.
Pre ilustráciu, Pražské kongresové centrum so 70-timi (!!!) sálami a salónikmi s priemernou plochou 1,5m2 na osobu na konferenčnú miestnosť navyše oplýva 16-timi tisícmi m2 plôch vo foyer určených navyše pre výstavy, catering a networking.
Predpokladám, že tieto štandardy sa po Covide budú ešte zvyšovať.

3) Hlavným motívom prieskumu boli bezpochyby otázky súvisiace s tým, či sú postrádané live podujatia, resp. či sú digitálne eventy náhradou za tie živé. Prieskum sa na to pýta zo všetkých možných strán.

Boli by ste znovu motivovaní účastniť sa živý podujatí? 95% odpovedí ÁNO. 
Digitálne eventy NIE sú náhradou za živé podujatia. 91% opýtaných súhlasí s tvrdením.
Som ochotný zaplatiť aj viac za živý event s menším počtom účastníkov. 79% je ochotných.
Koľko pozvánok na digitálne podujatia, online mítingy a webináre týždenne dostávate? 71% opýtaných dostane 3-10!! pozvánok za týždeň.
Na koľkých z nich sa reálne zúčastníte? 71% sa priznalo, že väčšinou na žiadnom!!, maximálne však na dvoch.

Vcelku jasná správa, nie? Asi sme už všetci unavení (nielen) z online pracovného života.
Na druhej strane, pandémia do odvetvia mítingov priniesla veľa nového a zefektívňuje aj samotný predajný proces. O tom vraví aj citát od autorov prieskumu: „Predajný proces v MICE je veľmi komplexný a náročný. Impulzívne nákupy sú veľmi zriedkavé, aj preto musia byť marketingovo-predajné kampane starostlivo premyslené a nakalibrované.“

Mítingy teda s najväčšou pravdepodobnosťou nezaniknú. A ani tie veľké kongresové. Môj ďalší blog bude o tom, že už dnes prebieha veľmi aktívna honba za budúcimi obchodnými príležitosťami v rámci asociačného trhu, čiže tzv. Lead Generation na trhu veľkých i menších odborných kongresov.

Skryť Zatvoriť reklamu