Mnohé články hovoria o urbanistických a architektonických riešeniach, iné o tom, kto rozhodne, kde bude. Developeri predstavujú svoje 3D vízie, občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum vedie diskusiu o vhodnom umiestnení, štát sa prezentuje znovu založením národnej agentúry pre cestovný ruch. Vyzerá to, akoby sa celej kongresovej branži pomaly plnil sen o novom, väčšom, modernom a účelovom kongresovom centre. Vyzerá to, že aj my môžeme byť v niečom dobrí, svetoví. Ako veľmi by som si to aj ja želala.
Posledných 5 rokov svojho pracovného života som sa venovala prezentácii Bratislavy ako kongresovej destinácie v zahraničí. Hovorila som osobne so stovkami tých, ktorí rozhodujú, alebo spolurozhodujú o tom, kde sa uskutoční ďalšia incentíva, firemný míting, či medzinárodný kongres. Nazvime ich cieľová skupina.
Prečo to píšem? Na jednej strane totiž moje profesijné srdce plesá, že budeme na chvíľu stredobodom pozornosti kongresových nákupcov (nové kongresové centrá sa v Európe nestavajú každý deň), no na druhej strane mi tu stále niečo chýba. Ako by sme v rámci tej celej honby za novým kongresovým stánkom zabudli na to najdôležitejšie: NA TOHO, KTO KONGRESY NAKUPUJE, čiže na cieľovú skupinu.
Nemám na mysli účastníka kongresu, ktorý sa príde na 3-4 dni vzdelávať a možno vezme so sebou aj partnera/-ku. Ten rozhoduje iba o tom, kde sa ubytuje a kam sa pôjde vo vzácnych chvíľach voľna prejsť. Myslím tým medzinárodné asociácie a ich dvorné agentúry, ktoré sa volajú PCOs (Professional Congress Organizers). Oni sú tí, ktorí predstavujú stranu dopytu. Vieme vôbec, čo oni potrebujú? Vieme, ako k nám dostať kongres?
Dovolím si na tomto mieste menší kvalifikovaný odhad. Čo myslíte, ako dlho môže trvať zrealizovať veľký medzinárodný kongres? Respektíve, ako dlho bude teraz po pandémii trvať, kým sem príde väčší kongres?
Za čias „normálu“ trvala jedna kandidatúra cca 4 roky. Ak to veľmi skrátim a zjednoduším, rok 1 podávate kandidatúru, rok 2 obhajujete kandidatúru, rok 3 finalizujete negociácie s dodávateľmi, rok 4 aktívna a akútna príprava kongresu. Takto podobne vznikal napr. kongres Wonca Europe 2019 v Bratislave, pri zrode ktorého som mala tú česť stáť.
Ako to bude vyzerať teraz? Odhadujem, že 2021 je už väčšina asociačného biznisu pasé. Do roku 2022 sa budú teda presúvať kongresy z rokov 2020 a 2021, a v roku 2023 budú dobiehať presúvania a zrealizujú sa už dohodnuté kongresy z predošlých kandidatúr.
Čiže prvé „nové“ kandidatúry sa budú pomaly otvárať v roku 2023 s deadlinom na odovzdanie bidov (ponúk) v roku 2024. To znamená, že v 2024-ťom by sme sa teoreticky ako destinácia mohli uchádzať o prvú kandidatúru. Ak by sa aj úspech dostavil hneď „na prvú“, čo je v tejto branži podobné malému zázraku, v roku 2025 dostaneme šancu kandidatúru obhájiť. Ak uspejeme aj potom, 2026 môžeme mať nabookované kapacity a 2027 – voilà!, máme tu ďalší veľký kongres.
Pripadá Vám to ako sci-fi? Rozbehne sa vôbec ešte tento biznis? Pre odpoveď si stačí prečítať napr. novinky na stránke Vienna Convention Bureau, kde už informujú o 400+ biotech kongrese v októbri 2021 a kde plánujú 3000+ incentívny trip pre Číňanov na jar 2022. Aký to patradox...
Možno som to až priveľmi zjednodušila, pretože každá kandidatúra je veľmi komplexný proces podobný lobingu, ale snažím sa tým celým povedať, že máme dosť času všetko si dobre nakresliť a naplánovať. Premyslime si dobre túto investíciu, bude pre našu krajinu kľúčová. Pandémia nám veľa toho zobrala, ale dáva nám aj možnosť dobre sa pripraviť.
Navyše, ak má kongresové centrum v roku 2027 stáť, malo by sa už pomaly začať aj predávať. Ak sa teda v dohľadnej dobe podarí vybrať vhodný projekt a jeho riešenie, vhodný priestor, založiť novú národnú agentúru CR a v rámci nej nové národné convention bureau, bude sa môcť začať s kandidatúrami. Najneskôr o dva roky by sme mali byť v „plnej poľnej“.
Tak držím palce.
Bude to roboty ako na kostole...teda ako na kongresovom centre.
