„Nina, idem konečne písať ten blog o kongresoch“, vravím kamoške, tiež Nine. „No to je nápad, teraz, keď je celosvetová pandémia!“, reaguje Nina nevrlo. Vždy sa bavíme na rovinu, ani jedna tej druhej nič nedaruje. „Ty tomu nerozumieš, veď práve preto, že je pandémia“, vravím jej. „Tak to máš teda pravdu, nerozumiem. Ale ako Ťa poznám, Ty mi to vysvetlíš.“
Takto nejako sa zrodil nápad začať blogovať o kongresoch. Odborne povedané o „Meeting Industry“, u nás sa tomu hovorí aj Kongresový cestovný ruch. Zostanem však pri tom prvom, lebo kongresy nie sú cestovný ruch. S cestovným ruchom majú spoločnú azda len infraštruktúru, ale tieto dve oblasti fungujú na úplne iných princípoch.
Premýšľam ako začať, lebo je to veľmi komplexná téma. Čo tak tým, o čom nejdem písať. Nebude to o cestovaní (Travel), teda ani o obchodných cestujúcich (Business Travel). Idem písať o separátnom odvetví, ktoré nie je cestovným ruchom (nie je to teda Tourism), aj keď mnohé definície a štatistiky sa tu prelínajú a robia to celé ešte viac neprehľadným.
OK, skúsim príklad:
Ak idem s kamoškou na predĺžený víkend do Bologne za dobrým jedlom a nákupmi a booknem si izbu od lokálneho prenajímateľa (napr. Airbnb), to je Travel.
Ak idem s rodinou k moru cez slovenskú cestovku, je to Tourism.
Keď robím pre firmu, ktorá ma vyšle na služobnú cestu, je to Business Travel.
Ak som lekár a idem na svetový ORL kongres, ktorý organizuje napr. The International Federation of ORL Societies (IFOS), a potrebujem letenku, to je stále Business Travel.
Ale keď medzinárodná federácia IFOS vyberá miesto, kde usporiada svoj nadchádzajúci svetový kongres v roku 2024, to je Meeting Industry.
Tak to by sme mali krátku definíciu, a teraz opačne, čo teda Meeting Industry (MI) predstavuje.
Toto odvetvie sa označuje aj skratkou MICE, ktorá sa skladá zo začiatočných písmen štyroch subtrhov.
Meetings, čiže korporátne mítingy (napr. veľká IT firma potrebuje spraviť regionálny míting obchodníkov a okrem hotela a konferenčnej sály potrebuje aj program na dva dni na kľúč vrátane gala večere).
Incentives, čiže nefinančný bonus pre zamestnancov (napr. kozmetická firma chce motivovať svojich predajcov a usporiada pre 30 najlepších trojdňový trip do Karibiku na mieru).
Conferences a/alebo Congresses, ciže konferencie, kongresy, sympóziá, fóra, summity a podobne. (napr. spomínaný kongres IFOSu).
Events a/alebo Exhibitions, čiže eventy (napr. uvedenie nového modelu auta – car launch), veľtrhy (napr. Apimell, medzinárodný veľtrh včelárstva), výstavy (napr. EXPO 2021 Dubaj), medzinárodné športové podujatia (napr. Majstrovstvá Európy v hádzanej 2022) a podobne.
Z predošlého popisu by malo byť jasné, že ide o odvetvie, ktoré celosvetovo zamestnávalo obrovské množstvo ľudí, generovalo obrovské príjmy pre ekonomiky jednotlivých krajín i samotných organizátorov a predstavovalo crème de la crème v exporte služieb „zeleným“ spôsobom. O benefitoch rozvinutého MI pre destináciu určite napíšem samostatný blog.
Zámerne píšem v minulom čase. Čelíme pandémii a toto odvetvie patrí jednoznačne (spolu s Travel & Tourism) medzi najviac postihnuté oblasti. V hoteloch, spoločenských sálach a kongresových centrách začína pomaly strašiť a duchovia majú aj svoje mená ako fixné náklady, expirácia zásob, amortizácia zariadenia a techniky, rozpadávanie zohraných tímov, manažéri na pokraji vyhynutia. Straty sú o to väčšie, že v MICE ide o sústredený beh na dlhé trate, pretože napríklad kongres sa plánuje a organizuje aj 4 roky vopred. Vytráca sa duch odvetvia.
„Nina, prosím Ťa prejdi už k tomu, prečo je teda dôležité o tom písať teraz“, nervózne mi pripomenie Nina. Prevrátim oči, že zase nepochopila, ale potom si uvedomím, že to podstatné som jej vlastne nepovedala.
„No veď práve preto, že je pandémia. Svet sa zmenil a mítingy s ním. Je to ohromná príležitosť pre nás, malé destinácie, nechápeš? Teraz sa síce mítingy presunuli do virtuálnej reality, ale kongresy ani eventy nevymrú. Budú iné, ale hlavne sa zmení rozhodovací proces tých, ktorí ich „nakupujú“. Keď budeš chcieť urobiť menšiu konferenciu pre cca 400 delegátov, pôjdeš do preplnenej Barcelony? Necháš ich cestovať 10 hodín v dopravných prostriedkoch? Dáš ich do päťtisícového kongresového centra, kde sú v tom istom čase 4 ďalšie podujatia? Nie, budeš hľadať niečo menšie, intímnejšie, s dobrou dostupnosťou. Niečo, kde môžu ľudia dýchať čerstvý vzduch, s lesmi a vinicami za rohom, prípadne priamo pri vode. Niečo ako Bratislavu alebo Tatry. Kľúčovými slovami pri rozhodovaní budú bezpečnosť, dostupnosť a efektivita. A celkom isto bude záležať aj na povesti, povedomí, teda na brande destinácie. A ver mi, nehovorím o logu ani o peknej grafike“ dodávam.
„Hmmm, dáva to trochu zmysel,“ povie nakoniec Nina. „Len o nás musia vedieť a mať sem prečo prísť“.
Presne. A o tom bude tento blog. Odborne sa to volá konkurencieschopnosť destinácie.
