Nestavajme mačkopsa

Písmo: A- | A+

Alebo o tom, či potrebujeme kultúrne, kongresové alebo kultúrno-kongresové centrum a prečo by bolo rovno lepšie mať hneď dve.

Národné kultúrne a kongresové centrum.
Ako vám to znie? Honosne? Vzbudzuje to vo vás národnú hrdosť? Predstavíte si takmer 5-tisícový koncert Jany Kirschner alebo nové Bratislavské Jazzové Dni? Zasnívate sa do predstavy celosvetového kongresu o umelej inteligencii v hypermodernej budove s čítačkami očných dúhoviek pri vstupe? Alebo len mávnete rukou nad ďalším „tunelom“ zo štátneho rozpočtu?

V jednom z predošlých článkov som písala o tom, že hlavným investorom do kongresového centra by mal byť práve štát, lebo ako jediný má zabezpečenú dlhodobú návratnosť cez dane.

Keď tak nad tým uvažujem, ja by som smelo navrhovala postaviť rovno dve takéto centrá. Jedno Národné Kultúrne a jedno Národné Kongresové Centrum.

OK, ja viem, že to v rámci vrcholiacej pandémie znie ako sci-fi, ale pokúsim sa vysvetliť, prečo by to mohol byť dobrý nápad.

Kultúrne podujatia a kongresy majú totiž úplne inú cieľovú skupinu. Na prvý pohľad to tak nemusí vyzerať, ale sú naozaj dosť odlišné.

Kto je hlavnou cieľovou skupinou pre kultúrne podujatia? Organizátori koncertov a festivalov. Vo väčšine prípadov ide o tzv. promotérov. Kto je to promotér? Je to podnikateľ, ktorého hlavným cieľom je predať čo najviac vstupeniek na svoje podujatie, ideálne čo najskôr a za čo najvyššiu cenu. Prípadne ho ešte zaujíma merchandise (napr. predaj suvenírov s logom kapely a pod.) a predaj občerstvenia. Na konci reťazca je teda účastník podujatia, ktorý si kúpi vstupné, dá si zopár drinkov, zaplatí si dopravu tam a späť a v niektorých prípadoch prenocuje niekde v dostupnej lokalite. Ako dlho vopred sa plánujú koncerty? Záleží na tom, či sa jedná o domáceho alebo zahraničného umelca, no vo všeobecnosti je to približne rok vopred.
Treba teda zvládnuť davy ľudí pri vstupe na koncert a po ňom a to väčšinou vo večerných hodinách bez narúšania nočného kľudu. Prípravy a likvidácia musia byť realizovateľné v čo najkratšom možnom čase, ideálne do 24 hodín.

Hlavné potreby organizátora koncertu sú:

  • veľká kapacita hlavnej sály

  • dobrá akustika

  • výborná dostupnosť hromadnou dopravou

  • parkovanie

  • ambulantný predaj občerstvenia (rýchlosť a jednoduchosť výdaja, registračné pokladnice)

  • a v neposlednom rade „backstage“ s vhodnou technickou infraštruktúrou
    Pre porovnanie, veľký koncert live kapely potrebuje napojenie aparatúry na ccca 6 zásuviek po 63A/400V, pričom kongresu s veľkou LED projekciou a ozvučením bude "stačiť" 1 až 2 x 63A/400V. 

Na druhej strane máme kongresy. Hlavnou cieľovou skupinou sú organizátori kongresov, čiže medzinárodné asociácie a PCOs. Kto je to PCO? Je to agentúra, tiež podnikateľ, ktorého hlavným cieľom je zorganizovať niekoľkodňové podujatie podľa predstáv klienta a dosiahnuť pri tom zisk. Na konci reťazca je účastník kongresu, ktorý v destinácii strávi v priemere 3 noci a má tendenciu ďalej spoznávať mesto či krajinu. Ako dlho vopred sa plánujú kongresy? Približne 4 roky.

Ide teda o komplexný destinačný manažment a zabezpečenie odborných i osobných potrieb stoviek až tisícov účastníkov. Vrátane ich stravovania. Časový horizont trvania kongresu aj s prípravou a likvidáciou na mieste sa pohybuje okolo 5 až 6 dní.

Hlavné potreby organizátora kongresu sú:

  • kapacita, no hlavne variabilita hlavnej sály

  • viacero vedľajších menších sál pre paralelné mítingy

  • možnosť spájania, prepájania, zlučovania sál pri zachovaní funkčnosti backstage

  • možnosť pripravovať niekoľko podujatí v jeden deň tak, aby sa nerušili

  • vysokorýchlostné veľkokapacitné internetové pripojenie

  • pešia dostupnosť z väčšiny hotelov

  • dostupnosť z diaľnice

  • prístup pre kyvadlovú autobusovú dopravu, MHD nie je prioritná

  • priestranné foyer pre prezentáciu partnerov podujatí, vysoký strop vo foyer

  • profesionálne zázemie pre catering pre hromadné stravovanie (coffee breaks, obedy)

  • a v neposlednom rade priestory pre networking mimo hlavných prednáškových sál

Predpokladám tiež, že vzhľadom na novú dobu hybridných mítingov budú kongresové centrá budúcnosti obsahovať už aj zabudované profesionálne štúdiá s najnovšími technológiami virtuálnej a prispôsobenej reality (VR / AR).

Už asi viete, prečo uvažujem o dvoch centrách a dvoch budovách naraz. Ide totiž o dva rozdielne svety. Ako spoločnosť potrebujeme samozrejme tak kultúru, ako aj kongresy. Najlepšie by teda bolo, keby sme si nemuseli vyberať a mohli postaviť obe naraz. Áno, ja viem, sci-fi.

Ja osobne by som teda začala tým kongresovým. Daňové príjmy z odvetvia kongresov hovoria jasne v prospech návratnosti štátnych peňazí.
Navyše, medzinárodný kongresový biznis je beh na dlhé trate a my sme si ešte ani neobuli bežeckú obuv. V čase pandémie väčšina bežcov stráca kondičku a nabehané kilometre. Tak vyrazme čo najskôr, už teraz vieme, že investícia sa môže štátu vrátiť pomerne skoro.

Skryť Zatvoriť reklamu