Nie je všetko „produkt cestovného ruchu“, čo sa blyští

Písmo: A- | A+

Dnes sa trošku “nasáčkujem” do teórie cestovného ruchu (CR). Primárne sa síce venujem Business Events, ale v poslednej dobe ku mne chodia rôzne projekty súvisiace s CR a strategickým plánovaním.

V rámci svojej práce občas žasnem, ako sa vytráca pochopenie základných pojmov a termínov, tak v Business Events ako aj v cestovnom ruchu. Úplne konkrétne mám na mysli pojem PRODUKT CESTOVNÉHO RUCHU.

Čo si vy predstavujete pod týmto slovným spojením?
Pri tejto otázke mi vždy príde na um scéna z Černých baronov, kde major Terazky prednesie okrídlenú vetu: „Povedzte mi, Kefalín, čo si predstavujete pod takým slovom absurdný?”

No naschvál. Čo to podľa vás je? Alebo, poďme na to, čo to nie je.

Je podľa vás galéria či múzeum produkt cestovného ruchu? Alebo webová stránka s prehľadom atraktivít a eventov v meste? Alebo rodinný výlet do aquaparku? Alebo cyklotrasa? Prípadne Spišský hrad? Alebo festival ľudových remesiel? Je to produkt?

NIE, NIE JE.

Produktom cestovného ruchu je totiž “súbor ponúkaných služieb a zážitkov, ktoré spája silná jednotiaca myšlienka do ucelenej a komplexnej ponuky cestovného ruchu mieriacej na jednoznačne definovanú cieľovú skupinu.” Tento citát som si požičala z Czech Tourism, kde sa dlhodobo a veľmi aktívne venujú tvorbe produktu na všetkých úrovniach od obecnej, cez regionálnu až po národnú. O tvorbe produktu CR a destinačnom manažmente, jednotlivých aktéroch a ich roliach či o marketingu by sa dalo napísať veľa, zostaňme však pri definícii produktu.   

Ide teda o „balíček“ viacerých produktov a služieb od viacerých poskytovateľov, ktorý má hlavu a pätu, je spojený s konkrétnym zážitkom a je vopred jasné, pre koho je určený.

Čiže späť k produktu: Je teda cyklotrasa či akékoľvek múzeum produkt cestovného ruchu? Sama o sebe nie, musí byť zosieťovateľná alebo kombinovateľná do podoby balíčka s inými službami. OK, čiže ak si viem dať v galérii obed, zaparkovať pri nej a kúpiť si suvenír, je to už produkt CR?

Nie, ešte stále nie. Alebo ak idem na bike, mám sa kde najesť a ubytovať, už je to produkt CR? Technicky vzato áno, ale chýba tam pridaná hodnota unikátnosti, jedinečnosť zážitku a cieľová skupina. Krásnym príkladom sú napr. Moravské vinařské stezky. Ak si kliknete na ich stránku, pochopíte presne, čo je to produkt CR. A tiež, že to už robia 20 rokov, teda asi vedia prečo.   

Napríklad Región Male Karpaty, resp. ich oblastná organizácia cestovného ruchu, (OOCR) tento rok veľmi úspešne inovovala podobný produkt s názvom Otvorené viechy. Moje srdce amatérskeho sommeliera zaplesalo, že sa budem konečne môcť vyšantiť na lokálnych ochutnávkach priamo u vinárov. V skratke, celkom dobrý produkt CR. Projekt bol dokonca prepojený aj s ponukou ubytovania, možno ešte doplniť kyvadlovú dopravu alebo popridávať informácie o integrovanej doprave a blížilo by sa to k dokonalosti. Čo tým chcem povedať je, že pri tomto projekte sa už dostávame k podstate produktu CR.

Ide o jedinečný zážitok? Má to jasnú cieľovú skupinu? Áno. Ešte „hodiť“ stránku do angličtiny a máme regionálny produkt ako vyšitý. A úplne bezproblémovo predajný aj smerom do Čiech, Rakúska, Maďarska a možno aj ďalej.

Je tu ešte jedno ALE.

Čo mňa ako vyštudovaného „cestovnoruchára“ najviac mrzí, je nepochopenie destinačného produktu v jeho nadregionálnom význame. U nás je totiž každý projekt doslova obmedzený a brzdený jeho príslušnosťou k administratívnemu členeniu a teda k príslušnosti k danej KOCR/OOCR. Myslíte si, že v prípade Otvorených viech turistu/cyklistu/milovníka vína zaujíma, či Malé Karpaty končia v Bratislavskom samosprávnom kraji, alebo pokračujú do Trnavského regiónu? Nezaujíma. Zahraničného návštevníka už vôbec nie. Produkt CR často presahuje regionálne členenie a tým aj regionálny význam. Osobne som sa v Bratislavských podmienkach OOCR (i KOCR) neraz stretla s neprekonateľným problémom promovať produkt CR Bratislavy a jej regiónu s nadväznosťou na Dunaj „smerom dole“, kde sa mimochodom v dostupnosti do cca 20-30 minút nachádza veľa špičkových atrakcií, infraštruktúry, termálnych vôd a prírodných unikátov. Ale, bohužiaľ, sme „za hranicami“ možností propagácie OOCR, nemôžme si dovoliť „implementovať dotáciu“ mimo svojho regiónu. O to sa ani nemusíme baviť o  produkte cestovného ruchu presahujúcom hranice dvoch štátov. Stačí sa pozrieť na Tokaj. A ako krásne by sa dalo čerpať zo spoločnej propagácie jedinečnosti vína a zážitku. Tokaj je totiž už hotový brand, ktorý sa doslova predáva sám. V Maďarsku určite.

O tom, aký je rozdiel medzi destinačným brandom a identitou miesta sa pokúsim napísať ďalší blog.

Čo som tým celým chcela dnes povedať je to, že ak nepochopíme produkt CR a jeho tvorbu, darmo budeme ukazovať prstom na destinačné marketingové organizácie, (čiže OOCR a KOCR), či dokonca národnú agentúru Slovakia Travel, ktorá má propagovať produkty CR Slovenska v zahraničí. Oni produkt priamo nevytvárajú, môžu maximálne tak napomôcť jeho sieťovaniu a propagácii, či už doma alebo vonku.

Ak totiž nevieme, čo je produkt, nevieme ani aká je jeho cieľová skupina a už vôbec ako ju efektívne osloviť. A v takom prípade je každá „kampaň“ vyhodenými peniazmi a stratou času.

Skryť Zatvoriť reklamu